Revenge

Revenge 15- Mia

EMILY

„Ako ťa mám ochrániť, keď nie som s tebou? Vravím ti bývanie je jediné riešenie!“ snažil sa ma presvedčiť Niall, keď som sedela na jeho posteli.

„Nechcem mu ukázať, že sa bojím! Môžeme byť spolu tak či tak, v škole sme spolu, po škole sme spolu a dokonca aj cez noc... nemusíme teraz riešiť bývanie!“

„Mal by som väčšiu istotu, že ťa ochránim,“ pokrútil hlavou a sadol si naproti mne.

„Ochraňuješ ma viac než dosť! Teraz som mala skôr strach o teba! Nedvíhal si mobil a ja som mala zlé tušenie,“ zamračila som sa.

„Mne sa nič nestane!“ chytil ma za ruku.

„Sľubuješ?“ pozrela som na neho.

„Sľubujem!“ usmial sa.

„Mala by som si skočiť domov po veci!“ povedala som mu a chcela sa postaviť, no Niall ma stiahol na postel a ľahol si na mňa.

„Ja ti požičiam tričko,“ zamumlal do môjho krku, no ktorom nechal potom niekoľko jemných bozkov.

„Myslím aj veci do školy,“ šepla som.

„Ráno po ne skočíme!“ zapozeral sa mi do očí.

„Veď je to záležitosť pár minút a ráno sa aspoň nebudeme ponáhľať a i tak som doma nechala zmäteného otca a Sarah!“

„Ale idem s tebou,“ prižmúril na mňa oči.

Musela som sa usmiať nad jeho starostlivosťou. Obaja sme vstali a zišli dole. Niall oznámil mame, že o chvíľu sa vrátime. Cesta domov netrvala dlho. Povedala som otcovi, že budem u Nialla a nech sa nebojí. Sarah vraj išla so Setom do kina, hneď po tom ako mu dala prečítať ten list. Do tašky som si pobalila veci a vrátila sa k Niallovi, ktorý ostal sedieť pre istotu v aute.

***

„Idem si dať sprchu,“ oznámila som mu, keď sme dopozerali film.

„Môžem ísť s tebou?“ spýtal sa.

„Zdá sa mi to alebo si v poslednej dobe nejaký nadržaný!“ zasmiala som sa.

„Mám určité potreby,“ šepol, no i tak som ho počula.

Sadla som si na neho obkročmo a tak mu zabránila v pohľade na telku, kde vyberal ďalší film.

„Toto je lepší výhľad,“ pousmial sa.

„Mmm,“ nahla som sa k nemu a pobozkala ho.

„Asi nie som jediný kto je nadržaný,“ šepol pomedzi bozky. Pretiahla som mu tričko cez hlavu a rukou prešla po jeho odhalenej hrudi, až k lemu nohavíc. Skôr ako som za ne stihla zatiahnuť si ma pretočil pod seba.

„Počkaj!“ šepol a odišiel k dverám, ktoré zamkol.

„Istota! Nechcem, aby tu niekto vpadol a videl niečo čo je prístupné len pre moje oči,“ usmial sa. Jeho slová ma zakaždým dostávali do pomykova a vyvolali červenanie líc. Pre zmenu pretiahol tričko cez hlavu mne a o pár sekúnd za tričkom letela aj podprsenka. Postupne sme zo seba vyzliekli aj posledné kúsky oblečenia popri čom sme obsypali naše telá bozkami.

„Niall?“ oslovila som ho.

„Áno?“ zahľadel sa mi do očí.

„Budeš jemný?“ túto otázku som priam šepla.

„Ku tebe iný ani nemôžem byť!“ pobozkal ma na pery a pomaly do mňa vnikol. Tak ako povedal aj učinil. Prírazy boli pomalé, ale intenzívne... vedel presne ako sa pohnúť, aby ma dohnal k vrcholu.