EMILY
Celý nasledujúci týždeň som vnímala ako sa to neznáme čierne auto vyskytuje v mojej blízkosti. Snažila som sa to ignorovať, ale bolo to nepríjemné a nevedela som, čo môžem od toho človeka očakávať.
„Si v pohode?“ spýtala sa ma Sarah.
„Jasné, len som sa zamyslela nad maturitným plesom!“ zaklamala som jej.
„S kým tam pôjdeš?“ spýtala sa so záujmom.
„Ja tam nepôjdem!“
„ČOŽE?!“ vykríkla, až tak, že sa pár ľudí pozrelo naším smerom.
„Prečo by som tam mala ísť? Tri roky som chodila inde, nemám tam s kým ísť a nepotrebujem ďalšiu príležitosť nechať sa niekym znásilniť,“ posledné slová som povedala ironicky, ale zjavne to Sarah pochopila.
„Stále sme snívali o tom dni,“ povedala smutne.
„To som, ale nevedela, že sa z môjho života stane pohroma!“ pokrútila som hlavou.
„Mala som to byť ja!“
„Sarah!“ okríkla som ju za jej zmýšľanie.
„Ja viem,“ šepla.
Natiahla som k nej ruky a vtiahla si ju do objatia.
„Dnes poobede nastupujem do kaviarne prídeš tam?“ spýtala sa, keď sme išli na hodinu.
„Samozrejme!“ usmiala som sa na ňu.
Vošli sme do triedy a pohľadom som zaletela k Niallovému stolu. Opierala sa oň Mia a niečo mu rozprávala. Jeho oči sa zapozerali do tých mojich a ja som rýchlo svoj pohľad odvrátila preč. Sarah mi ešte niečo vysvetľovala, ale nepočúvala som ju. Cítila som na sebe jeho pohľad. Hodina sa vliekla ako nikdy predtým. Učiteľka kládla dôraz na to, aby sme sa začali pripravovať na prvé maturitné testy, ktoré nás čakajú v marci. Postavila som sa od stola, ale v ceste mi zabránil Niall, ktorý sa predo mňa postavil.
„Nevravel si, že mi dáš pokoj?“ nadvihla som obočie.
„Takisto som povedal, že sa len tak ľahko nevzdám a, že budem za teba bojovať!“ pripomenul mi.
„Myslíš si, že máš ešte za čo bojovať?“ spýtala som sa ho.
„Som si viac ako stopercentne istý,“ uškrnul sa a pristúpil bližšie.
„Nerob to ešte horším,“ šepla som, keď so svojimi perami bližšie ako by mal.
„Neviem kto z nás dvoch to robí horším,“ pokrútil hlavou.
Odstúpila som od neho a zamračila sa.
„Ja som nebola tá, ktorá si pozrela to video Niall!“
„Nechápeš, že...“
„Nie nechápem a ani ma to nezaujíma!“ prerušila som ho.
„Ako to môžeš povedať?“ zamračil sa.
„Lebo môžem! Nikto ti nedal právo zasiahnuť takto do môjho života. Mal si byť mojou oporou a hlavne si to nemal vidieť. Veď sa na mňa nedokážeš pozrieť bez toho, aby si v očiach nemal súcit, nedokážeš sa ma dotknúť bez toho, aby sa ti pred očami nezjavilo to video. Všetko bolo fajn, ale pokazil si to... teraz znášaj následky!“
„A čo ty? Veď trpíš!“ skríkol.
„Stojíš mi v ceste Horan!“ ironicky som sa pousmiala.
ČTEŠ
Revenge
FanfictionMala som 14, keď sme sa odsťahovali z Mullingaru...14, keď ma znásilnili... 14, keď zomrela moja mama. Bola som dieťa, ktoré milovalo ešte bezstarostný život. Teraz stojím na prahu školy, je mi 18 a čaká ma posledný ročník.