Revenge

Revenge 16- Prestrojenie

NIALL

Večer som sa vydal k Emily.

„Och ahoj Niall! Emily tu nie je!“ pozdravil ma jej otec.

„Viem... je u Sarah, no zabudol som si u nej jednu knihu a potreboval by som ju!“ zaklamal som.

„Samozrejme! Cíť sa tu ako doma!“ usmial sa a pustil ma dnu.

Vybehol som hore schodmi a zamieril do jej izby. Zavrel som za sebou dvere a mohol som začať hľadať. Fajn, keby som bol ňou, kam by som schoval tú kazetu? Prešiel som k stolu a prehľadal všetky zásuvky... nič! Prešiel som k nočnému stolíku ako aj k ďalším častiam, ktoré sa dali otvoriť, ale nikde to nebolo. Hoci povedala, že ho nemá... tak ja viem, že ho má. Vybral som sa k dverám, keď som stúpil na jednu z dosák, ktoré zaškvrčali... pozrel som sa pod svoju nohu a napokon odsunul pokrovec, ktorý tam mala. BINGO! Rýchlo som ju odobral, keďže som počul ako ide niekto hore schodmi. Okrem videa tam bol aj nejaký zápisník, no ten som nechal tak. Všetko som napravil v pravú chvíľu, keď sa dvere od izby rozleteli.

„Už ju mám!“ vykríkol som a zodvihol knihu, ktorú som si pôvodne so sebou zobral.

„To ti teda trvalo,“ zasmial sa jej otec.

„Viete... to je tak, keď neviete kde ju položíte... napokon bola pod posteľou!“ usmial som sa.

Spoločne sme zišli dole, kde som sa slušne rozlúčil a vybral sa domov. Pokiaľ na to Emily príde... zabije ma... zvlečie ma z kože, ale pokiaľ mi to pomôže pri pátraní, tak to stojí za to. Tomu idiotovi rozkopem zadok a sfarbím ho tak, že ho ani vlastná mater nespozná.

Doma prekvapivo nikto nebol... vyšiel som do izby, kde som si zapol telku a kazetu som vložil do prehrávača. Nasledujúce minúty som si prešiel peklom, hoci to nebolo zďaleka také ako to musela prežiť Emily. Prvotné znechutenie nad osobou, ktorá niečo také urobila, som si začal všímať detaily. Pokiaľ bolo to video zostrihané, tak musel páchateľ použiť iné video, ktoré sa tam natočilo. To by ma priviedlo k pôvodcovi... možno.

EMILY

„Pokiaľ na to Niall príde, tak ťa zabije!“ sťažovala sa Sarah.

„Lenže Niall sa to nedozvie, lebo mu to nikto nepovie!“ zamračila som sa na ňu.

„Vieš, že si ma sprosto využila!“ odvrkla.

„Dlhuješ mi to!“ upozornila som ju.

„Fajn! Aspoň, že nemusím ísť dnu s tebou!“ zašomrala.

Nechala som ju sedieť v aute a vydala sa na políciu, kde zadržiavali Erica.

„Želáte si?“ oslovil ma jeden z policajtov.

„Ehm... áno! Chcela by som navštíviť Erica Smitha!“ odpovedala som mu.

„A vaše meno?“

„Summer Law!“ usmiala som sa a prešla si po blonďavých vlasoch.

„Nevedel som, že si späť,“ usmial sa.

„Prišla som len na skok... počula som, že ho zatkli a Eric bol kamarát, takže...“ nedopovedala som.

„Jasné! Chápem! Poď zavediem ťa za ním!“ prešiel popri mne a viedol ma cez políciu, až niekde dozadu.

„Eric Smith! Máš návštevu!“ ohlásil policajt, ktorý síce poznal mňa ,ale ja som si na jeho meno spomenúť nevedela.

„Máš päť minút!“ oznámil mi a odišiel.

„Sum?“ prekvapene na mňa pozrel.

„Ahoj... páni, tak tu by som ťa nečakala, ale po tom čo všetko som sa dnes dozvedela sa ani nečudujem,“ falošne som sa usmiala.