Revenge

Revenge 18- Problém

EMILY

„Babka, nechaj to tak!“ upozornila som ju, keď začala znovu útočiť na otca.

„Raz, keď budeš matka... tak pochopíš, moje správanie!“

„Ja ho chápem, ale už tým aj tak nič nezmeníme,“ pokrútila som hlavou a ďalej pozerala do notebooka.

„Radšej mi povedz čo mám Niallovi spraviť na raňajky?“ usmiala sa na mňa.

„Skôr na obed... nemyslíš?“ usmiala som sa.

„Musela si ho poriadne vyčerpať, keď ešte spí!“ lišiacky sa na mňa usmiala.

Tak toto som od mojej babky rozhodne nečakala.

„Babka!“ vypískla som.

„No čo... veď aj ja som bola mladá! Je to normálna vec!“ mykla ramenami

Nie, tak toto nie je rozhodne téma, ktorú by som s ňou chcela viesť. Ako na zavolanie vošiel do kuchyne Niall, ktorý vyzeral roztomilo aj s jeho zaspatým výrazom.

„Á, už ho tu máme!“ tleskla babka rukami.

„Dobré ráno!“ usmial sa na nás a prišiel ku mne, aby mi dal pusu.

„Už je obed,“ opravila som ho.

„Mmm, keď mne sa tak dobre, už dlho nespalo,“ priznal sa.

„Čo si dáš na jedenie?“ spýtala sa babka.

„Počkám, už na obed!“ usmial sa a išiel ku chladničke, kde sa začal prehrabovať.

„Dobre... ja sa o hodinu vrátim... nieže zbúrate dom, síce pri pohľade na ten zadok, by to stálo za to!“

„BABKA!“ vykríkla som, na čo sa ona začala smiať a odišla.

Niall sa na mňa zarazene pozrel.

„Počul som dobre, že sa tvojej babke páči môj zadok?“ spýtal sa.

„Nie, dosť! Nechcem sa o tom rozprávať!“ pokrútila som hlavou.

„Prečo? Tebe sa môj zadok nepáči?“ zamračil sa na mňa.

„Páči! A je len môj!“ vyplazila som na neho jazyk.

„V prvom rade je môj,“ začal sa po ňom hladkať.

„Bože ty si idiot!“ začala som sa smiať.

„Hej! To ma zabolelo,“ zatváril sa ublížene.

„Môj idiot!“

„To znie lepšie! Ehm... máme hodinku čas, čo by si povedala...“

„Môj ty Bože! Kde som sa to dnes dostala,“ pokrútila som hlavou.

„No ták!“ podišiel ku mne bližšie a otočil si ma k sebe, aby sa mohol vtesnať medzi moje nohy.

Spravil na mňa psie oči a odul spodnú peru do ktorej som ho jemne kusla.

„Ideš na to dravo,“ pousmial sa a chytil ma za zadok, aby si ma prisunul bližšie k nemu a vyzdvihol... nohy som okamžite omotala okolo jeho bokov a ruky spojila za jeho hlavou. Odniesol ma späť do izby, kde ma hodil na postel.

„Dalo by sa to aj jemnejšie,“ zamrmlala som.

„To bude nabudúce... dnes to bude živé,“ šibalsky sa usmial.

Šaty v priebehu niekoľkých sekúnd skončili na zemi a Niall sa začal nado mňa nahýňať.

„Nemôžem,“ šepol a stiahol sa.