Na hotelovú izbu sme sa dostali po hodine od odchodu. Zvalil som sa na posteľ. Nevládal som, ale pred Taem takto nemôžem vyzerať. Hral som, že som unavený.
Tae si sadol vedľa mňa.
"Tak čo z Pandaexpressu si objednáme?"
Nemohol som mu povedať nie. Nemohol. Dobre Jimin teraz niečo zješ, ale potom sa toho rýchlo zbavíš. Nechceš predsa svoje týždňové snaženie deň na jablku,to nezahodíš len tak. A môj vnútorný priateľ má pravdu.
"To čo ty, ale polovičnú porciu." Odpovedal som a Tae sa zaradoval.
"Dobre, idem objednať." Tae vytiahol mobil, zavolal, objednal a potom si ľahol vedľa mňa.
"Bude to tu za chvíľu." odvetil nadšene. Dlho sme sami dvaja nejedli. Odkedy som začal Taeho vnímať inak odcudzili sme sa. Neviem prečo. Myslím si, že to netuší. Ale kto vie. Možno sa mu nepáčim pre moje tučné telo.
"Jimin," tvár som nahol jeho smerom. Boli sme tak blízko, že som cítil jeho drahú voňavku, ktorú som mu kedysi pomohol vybrať a od vtedy stále nosí len ju.
"Si smutný?" spýtal sa ma s obavami v očiach.
Pokrútil som negatívne hlavou.
"Tak sa usmej." Tae ma začal štekliť. Metal som sa po posteli ako zmyslov zbavený. Pretáčal som sa zo strany na stranu. Bol som šťastný. Smial som sa pre šteklenie, pre Taeho úsmev, pre to, že sme boli opäť spolu ako kedysi, smiali sme sa ako kedysi.
Začalo sa mi ťažko dýchať nevládal som sa ďalej smiať. Prišlo to, keď Tae omylom pri šteklení nadvihol moju mikinu.
Prestal.
Hlboko som dýchal, rozdýchaval som celú situáciu. Tae asi videl moje brucho. Nepáčilo sa mu. Bolo tučné. Bože som hlúpy. Teraz už sa na mňa nepozrie. Myslel som to úplne vážne. Tae sa na mňa divne pozeral.. Kto by aj nie, keď teraz videl moje telo. Nechutné telo.
-----------------------
Tae videl čo Jimin skrýval. Joj. Zasa je to troska dramatické. 😂
~telwi
