Keď sme dobehli na koniec parku, Tae povedal, že by mi chcel ukázať jeho obľúbené miesto.
Bol som rád. Konečne sa Tae v mojej prítomnosti uvoľnil.
Stále ma držal za ruku. V tom mi napadlo.
"Tae viem, že nemáš rád keď ti to pripomínam, ale sme na verejnosti."
Tae pochopil môj pohľad na naše prepletené prsty a moju ruku pustil.
Netvaril sa najšťastnejšie ale musel to rešpektovať. Dúfam, že mu dochádzal fakt, že to nechcem ja ale naša spoločnosť. Nemôže mi to vyčítať.
Po niekoľkých minútach chôdze, Tae zastavil pod mostom. Myslel som, že to bolo preto lebo začalo pršať.
"Tae?" naznačil som otázku, prečo stojíme pod mostom. Veď ja nie som z cukru. Nevadilo by mi keby sme išli cez dážď. Práve naopak. Bolo by to romantické.
Aj keď je most pri rušnej časti Seoulu, bolo tu málo ľudí. Veď pršalo.
Tae sa na mňa otočil. Bol vyšší. O dosť. Vždy som ľutoval toho, že som tak malý. Ale pri ňom mi to neprekážalo. Práve naopak. Keď som ho chcel objať okolo krku musel som ísť na špičky. To sa mi páčilo.
Z rozmýšľania ma vytrhol Tae.
"Jimin, toto je moje obľúbené miesto."
Ostal som zarazený, ale Tae sa nezastavil.
"Keď sa nočný Seoul prebudí, z tohto miesta je vedeť dokonalo jeho atmosféru. Počas búrok som sem chodieval, keď sme debutli a mne bolo smutno po mojom rodnom meste, vlastne po všetkom čo som mal v Daegu. Neviem. Nahrádzalo mi to pocit slobody, aj keď si s nami robili a vlastne stále robia čo chcú. " pozrel na mňa smutno. Zaleskli sa mu očká.
Chytil som ho za ruku a preplietol som si sním prsty. Novinárom sme zdrhli. Nikto nás tu nevidel.. Stali sme za jedným mostným pilierom.
Pomaly som sa začal k nemu približovať.
------------------
Som romantická bytosť.
~telwi
