Ledva sa postavil a oplachol si tvár. Cítil som sa slabo, ale pocit, že ne priberiem ani troška bol silnejší a krajší.
Tae za mnou pribehol na vécko.
"Chim, si v poriadku?" videl ma, videl zvyšky v záchode videl všetko čo som nechcel.
"Nie." odpovedal som. Bola to pravda. Bolo mi zle.
"Chim je to s tebou zlé. Musíme ísť k doktorovi. On ti po-"
"Nie! Tae nikam nejdem! Som v poriadku. Potrebujem ešte troška schudnúť. Som na dobrej ceste. Nepomáhaj mi. Zvládam to." ako som dopovedal v Taeho očiach boli slzy.
"Troška schudnúť?! Áno Jimin. Ako tá malá diéta o ktorej si mi klamal v šatni?! Jimin si chorý! Už zasa! " kričal.
"Prestaň!" plakal som. Opäť.
"Nevieš aké je to byť tučným a chuby. Nevieš aké je to keď niečo zješ a hneď priberieš lebo máš úplne na piču metabolizmus. Nevieš ako trpím keď sa na mňa pozrieš s tou nechuťou v tvári. Nevieš nič Taehyung!" Kričal som aj ja a dotoho reval.
Videl som ako sa zarazil. "Jimin si krásny aký si, nepotrebuješ chudnúť." povedal už pokojnejšie.
"Neklam mi. Tak prečo si odo mňa držíš odstup už dlhšiu dobu?! Hnusím sa ti? Moje telo. Ja viem. Tak ma nechaj."
"Jimin ja-"
"Choď preč!"
"Ji-"
"Vypadni Taehyung! Chcem byť sám! "
Tae so slzami v očiach odišiel. Sklzol som sa chrbtom po stene a plakal. Ublížil som mu. Ublížil som človeku ktorého. Ktorého.
Plakal som ako nikdy. Všetko som ľutoval. Počul som buchnutie vchodových dverí od našej izby a ticho.
Na poličke nadomnou boli žiletky.
--------------
Ľudia trpiaci anorexiu majú väčšinou aj iné psychické problémy.
~telwi
