Nevzdával som sa. Kusol som ho do jazyka a kolenom kopol medzi nohy. Na chvíľu ma pustil a ja som to využil.
"Taehyung" vyvreskol som najhlasnejšie ako som vedel. Bol som na konci síl, alkohol ma stále zužoval ale mal som predstavu o dolnom poschodí.
Tae predsa toľko nepije, mohol by to počuť.
"Taehy-" muž nadomnou mi dal facku a mne sa pred očami zahmlelo.
Tma.
Ticho.
Cítil som, chald na mojich stehnách, boli odhalené. Prehral som. Bola tma. Neprestávala.
Ležal som tam.
Jemne som pootvoril oči, ale len na chvíľu. Pohľad na strop. Bál som sa zobudiť. Bál som sa pohľadu na moje telo. Zavrel som oči a tma začala panovať nadomnou znova.
"Chim, Jimin."
Počul som hlas.
Príjemný, ten ktorý som miloval. Hlbší ako kohokoľvek, zamatový.
Pootvoril som oči. Stál nadomnou Taehyung.
Pozrel som sa na jeho oči v ktorých bola ľútosť. Musel som. Pozrel som sa na seba. Mal som dole boxerky.
Nevedel som čo teraz. Nevedel som, čo sa stalo. Stále som bol mimo. Slzy sa mi hrnuli do očí. Triasol som sa. Rozvzlykal som sa. Taehyung si ma vyzdvihol do sedu a privinul si ma k sebe.
"Tšššš" hladkal ma. "Jiminie to bude dobré. Ublížil som mu skôr ako."
Preglgol na sucho a vo mne sa mihla nádej, že to stihol predtým ako.
"Ja neviem či." jediné na čo som sa zmohol a to sa mi jazyk motal.
"Ne-
-nevsunul si. Ale videl som to. Láska už sa neboj. Zlato to bude dobré."
--------------
Som to ale pixa
Chudák Jimin
~telwi
