Tae sa mi chvíľu pozeral do očí a potom sa odtiahol.
Bol som zmätený. Nevedel som čo to malo znamenať. On ma nemá rád. On ma nechce. Hnusím sa mu?
"Taehyung" povedal som z očami naplnenými slzamy.
"Ty ma nechceš pobozkať?"
On sa len otočil preč odo mňa.
S poriadnymi vodopádmi sĺz som tam stál k jeho chrbtu tvárou a vzlykal.
Vážne netuším ako dlho som tam stál, zistil som, že to nemá zmysel a začal som pomaly odchádzať.
Zrýchlil som krok, keď som zrazu ucítil silný dotyk na mojom páse a stisk na zápästí.
Tae si ma rýchlo otočil k nemu. Utrel palcom moje slzy, ktoré stále padali.
Naklonil sa a spojil centimetrovú medzierku medzi našimi peramy. Bol som v siedmom nebi.
Konečne po takom dlhom čase, som cítil. Bol som opantany ním. Kimom Taehyungom.
Svoje ruky som otočil okolo jeho krku a bozk prehĺbil. Tae automaticky presunul ruky na moje bedrá, pomáhal mi sa nadvyhnúť vyššie, akoby ma chcel cítiť všade.
Všetko by bolo dokonalé. Aj ten dážď nám prial romantický bozk.
Tae však svoje ruky presunul na môj zadok a stlačil ho v dlaniach.
Prvýkrát keď to urobil.
Stuhol som.
Druhýkrát .
Taehyunga som pustil. Ruky priložil k jeho hrudi a odtlačil.
Tretíkrát.
Odpojil sa z bozku. Otvoril oči.
Stál tam on. Jeho veľké, zlé a chladné oči. Neboli ako Taeho
Jeho veľká, prísna vráska na čele. Jeho odporný pohľad. Jeho veľký, drsný a nechutný jazyk. Jeho pichľavé strnisko. Jeho tvár, ako zviera.
"Dosť, pusti ma, prestaň nedotýka sa ma!" Zvrieskol som. Búchal som muža predomnou do hrude a kričal z plného hrdla nenávisti voči nemu.
Zažmurkal som. Pozrel sa mu do tváre.
Predomnou stál vystrašený Tae. Môj Tae. Ktorý by mi nikdy neublížil.
Moja naivná a paranoidná hlava. Moja jebnuta myseľ. Moje spomienky. Moje flashbacky na neho, toho ktorý...
------------
~telwi
