"Čo?"
"Nie, nebolo to kvôli tebe. J-ja, necítim sa dobre vôbec, nevládzem a všetkú bolesť a všetko" - ťažšie sa mi dýchalo.
"Mal som pocit - t-ty si vždy... J-ja, ja kričal som po tebe, urobil som ti zle. Chcel som sa zbaviť, všetkého toho čo bolo zlé, ako emócie a t-tak... Ja videl som to na internete a-ale ono bolelo ma t-to a nebolo to t-také ako to opisovali." hlas sa mi zachvel keď som si spomenul na tú situáciu. Potreboval som to dokončiť.
"A- vieš vlastne to bolo aj preto, lebo všetky pocity sa vo mne nahromadili a lebo mi na tej situácii vadilo najviac to.
To... To- že si sa o mňa strašne zaujímal, chcel si aby som i-išiel k doktorovi, pritom predtým mesiac dozadu si sa na mňa a-ani nepozrel. Čo mesiac aj dva mesiace. Vadilo mi, že sa zrazu staráš, lebo som..... Ch-chorý ako si ma nazval. "
Tae na mňa s otvorenými ústami pozeral.
"Teraz už viem, že to bolo kvôli Kookovi a tak." sklonil som pohľad.
Tae mi zrazu chytil dlane a pritlačil si ich do svojej hrude. Nečakal som to. Bolo to tak zlaté.
"Chim, vždy som sa o teba zaujímal. Patríš medzi ľudí bez ktorých by som nevedel žiť."
Po chvíli sa mi zadíval priamo do očí. Tak hlboko. Akoby chcel niečo nájsť, alebo zistiť.
"Nemusel si to však riešiť takto. Viem, že to máš ťažké.. Aj pocity aj si emočne veľmi rozvinutý ale citlivý človek.. " povzdychol si. "Vieš ako som sa bál. Bože Jimin." potom ma objal.
Bol som rád, že som mu to povedal. Nemám chuť sa rezať druhýkrát.
Tae dokončil viazanie obväzu, postavil sa, išiel ku svojej posteli a poblahoželal mi dobrú noc. Ja som si ľahol a s pohľadom na Taeho s mobilom som zaspával.
Zajtra by mal byť oddychový deň. Možno niečo v telocvični a potom kľud.
Zaspal som.
-------------------
Prepáčte že som včera nedala von časť...
~telwi
