Ráno som sa zobudil s tým, že je znova vyčerpávajúci deň. Dnes ideme live. Musím byť dokonalý. Tanečne, výzorom, spevom a všetkým.
Napil som sa vody. Vošiel do kúpeľne sa zhygienizovať.
Pri skrini som sa zastavil. Potrebujem obtiahmuté rifle. Mám v nich pekný zadok. Tričko basic a nejaká mikina aj tak si ma tam prezlečú. Dúfal som, že ak sa zdôverím mojej vizážistke s s ranami, bude to rešpektovať a zamakeupuje ich.
Oblikeol som sa a zbadal som tú katastrofu. Moje čierne kožené rifle mi boli veľké všade. Aj na zadku. Všade. Takto nemôžem ísť von. Takto ma nesmie nik vidieť. Ale ja ich musím mať, veď v nich vyzerám najlepšie. Dám si oversize mikinu a ta mi zakryje zadok. Bolo to trocha nelogické, keďže tie gate som si dal kvôli pohľadu na zadok. Už som to neriešil.
Vyzliekol som si mikinu a bol len v tričku s krátkym rukávom kým som hrabal v skrini, aby som našiel čo najpohodlnejšiu a zároveň peknú.
Od postelí sa ozvalo.
"Jimin prečo máš sakra obväz na ruke?!" Tae už stál pri mne.
Nie, to je snáď zlý sen. Myslel som, že spí. Veď pred chvíľou spal! Videl ma v tých gatiach. Do piče. Aj s obväzom. Čo mu poviem.
Nasadil som kamennú tvar. Musím to zahovoriť.
"Nemusím ti hovoriť všetko."
"Ale áno, pokiaľ ide o tvoje zdravie." chytil ma za zápästie.
Zvrieskol som od bolesti, ktorá mi zovrela ruku. Tae to využil, chytil ma a začal mi dávať dole obväz.
Bol som slabí. Bol vyšší a aj zdravší. Nezabránil som mu v ničom. Nechal som to tak. Nevládal som. Začal som padať na zem. Tae rýchlo zareagoval a chytil ma pevnejšie.
Spolu sme si sadli na zem. Keď mal moju ruku a zbavil sa obväzu v jeho tvári som zazrel opäť tu jeho zkurvenú ľútosť.
--------------------------
Nemám čo k tomu.
~telwi
