"Do našej izby nás našťastie prišiel pozrieť Yoongi a keď nás zbadal zavolal záchranku a ostatných."
Tae neplač. Neplač. Nie je to tvoja chyba. Mal som chuť ho objať alebo pobozkať. No najviac na čo som sa zmohol bolo jemné stlačenie jeho ruky.
Otvoril som oči. Tae sa ku mne nahol. V tej chvíli mu bolo jedno, že nás všetci vidia. Dal mi detskú pusinku na pery.
Usmial som sa. Bol som tak vyčerpaný.
"Bože Chim, ako ti je, zlato" Tae bol šťastný, teda usmieval sa.. Ale mal obavy v očiach.
"Fajn" pošepkal som.
Rozhliadol som sa a zistil som, že moja ruka je napichnuta hadicou na infuzku. Okolo mňa chalani. A skoro všetko bolo biele.
"Chalani nebojte sa." Povedal som odhodlane. Mal som pocit že teraz som silnejší.
S úsmevom som sa pozrel na Taeho. Videl nás manager aj chalani. Necítil som sa však preto zle alebo previnilo, bol som na nás pyšný. Tae je dokonalý.
Robil som mu problémy. Bol som na neho zlý a nevážil som si jeho pomoci lebo som bol zaslepený.
"Tae ľúbim ť-"
Nedopovedal som.
Tma.
--------------
~telwi
