V odraze zrkadla som zbadal Taeho.
"Jimin? Urobil som niečo zle?"
On sa ma pýta či niečo zlé urobil. Vážne? Chcem ma kŕmiť pred ostatnými, ale vie, že ja jesť nebudem.
Čakal som od neho pomoc. Čakal som, že mu môžem veriť a že vie čo sa somnou teraz deje. Myslel som, že na mňa bude brať ohľad alebo čo, že mi pomôže.
"Taehyung," otočil som sa tvárou k nemu.
"Ty si vážne taký nechápavý, že si pod slovom "nezvládnem to" predstavíš pomoc ako kŕmenie. Alebo si sprostý keď si myslíš, že to v konečnom dôsledku zjem pre teba, alebo čo ?"
Tae na mňa trocha nechápavo pozrel.
Sklonil som pohľad na Taeho hruď. Nechcem sa mu pozerať do očí. Nech mu príde ľúto čo urobil.
Tae urazene vyprskol.
"Prepáč, že ti chcem pomôcť, hravou a milou formou. "
"Haravá je možno pre teba. Možno je pre teba sranda, keď ma napína po súste niečoho, čo je viac kalorické ako si predstavujem.. Možno je milé keď sa cítim strašne zakaždým keď niečo čo mi chutilo, chutí ako blato a špina.. Pre mňa nie Taehyung. " odvetil som mu smutne, lebo som vedel, že ma nepochopil a ani nepochopí.
Vykročil som smerom ku dverám. Tae sa mi postavil do cesty. Chytil ma za bradu aby sa mi mohol pozrieť do očí.
"Prepáč," ostal som prekvapene stáť.
"Prepáč Chim, nevedel som, že je to pre teba také ťažké a ponižujúce."
Prikývol som. Žeby predsa pochopil?
S Taem sme sa na seba pozerali. Nevedel som koľko ubehlo minút. Mal som chuť mu jednu plesnúť po ksichte, za ten pokus o ponižujúce kŕmenie, alebo ho pobozkať.
Mal krásne pery. Boli veľké v tvare srdiečka. Milé so zlatým úsmevom.
Tae si asi všimol môj pohľad na jeho pery. Rýchlo som ho vtiahol do objatia. Cítil som, že zmeravel.
Prosím však nič nevytušil.
----------------
~telwi
