Asgamoroth: Dcéry Zla ✔

10. Kapitola

Ráno ich zobudil hrmot skla a príborov. V izbe stála slúžka s raňajkami. Sarah sa spýtavo pozrela na Noemhy. Obe mali tú istú otázku. Kde je Katy?

„Kráľ vás očakáva v trónnej sieni. Chce aby ste prišli čo najskôr. Máte sa najesť, umyť a obliecť. Odvediem vás ja." Slúžka to rýchlo vysypala zo seba a odišla, akoby sa bála. Noemhy len mykla plecom a pustila sa do jedla, ktoré bolo naozaj kráľovské. Mali tam veľký stôl, väčší ako ten zo včera, ktorí museli doniesť vojaci zvonku. Bol vrchovate naložený jedlom, od zeleniny až po slaninu. Na pitie mali na výber vodu alebo ovocnú šťavu.

Sarah chcela ešte pred jedením vyskúšať, či má svoju moc naspäť, preto jednu ruku skrčila v päsť. Keď ju otvorila vznášal sa jej v dlani malý plamienok. Rýchlo ho zhasla, aby si kráľ náhodou niečo nevšimol. „Vieš čo? Nie som hladná. Som priveľmi nervózna na jedenie," povedala Noemhy. Sčasti to bola pravda. Bola nervózna ale hlad cítila. Nechcela však prísť o možnosť čarovať.

Noemhy bola tiež poriadne nervózna. Stále rozmýšľala, čo asi Katy vymyslí. Keď dojedla, zaklopali na dvere. Slúžka im pokynula, aby ju nasledovali. Šli na koniec krátkej chodby, kde otvorila dvojo dverí a povedala, že majú desať minút. Po osviežujúcom kúpeli šli naspäť do izby, aby si obliekli šaty

Padli im celkom dobre, no rozhodne neboli pohodlné. Noemhy si ani nevšimla, kedy jej zo šiat vypadol diadém. Sarah ho zdvihla zo zeme a podala jej ho. Noemhy ho zobrala do rúk, ale nebola veľmi nadšená: „Toto ma kráľ núti nosiť vždy, keď si potrebuje dokázať, že je dobrým otcom. Dobre vie, že je to moja najneobľúbenejšia vec. Toto mi robí naschvál." Povedala to ľadovým hlasom. Rozpustila si vlasy a založila si korunku.

Zabúchali na dvere, odkiaľ vyšla slúžka: „Nasledujte ma."

Išli cestou, ktorú Noemhy dôverne poznala. Po chvíli k nim dobehol vojak a v rukách niesol jemné lano. „Mám rozkaz zviazať čarodejnicu." Oznámil to a prešiel ku Sarah. Pevne jej schytil ruky a zviazal. Noemhy sa len nechápavo prizerala.

Kráľ sedel v trónnej sieni a vychutnával si zvyšky svojich raňajok. Keď vošla slúžka a vedľa nej sa zjavila Noemhy, kráľ sa začal uškŕňať. Hneď za ňou vošla spútaná Sarah v sprievode s vojakom. Kráľ si odkašľal a prehovoril medovým hlasom: „Moja drahá dcérenka, aká si ty krásna! Aj čarodejnica sa nejako vyfintila."

Sarah na neho nenávistne pozrela. „Už sme pripravené na prácu, tak čo to bude?" Irónia z jej hlasu priam sršala.

Kráľ zišiel z trónu k nim a povedal: „Takže zábava sa môže začať!" Vtedy to hlasno puklo a v trónnej sieni zostali len slúžka a vojak.

Noemhy a Sarah stáli v jednom momente v trónnej sieni, v druhom už stáli na konci trhoviska. Ľudia nakupujúci na trhovisku hľadeli na troch ľudí, ktorí sa tam zjavili, najprv ohromene, no potom s rešpektom. Na tvárach im bolo poznať, kedy spoznali kráľa. Väčšina z nich padla na kolená, niektorí staršíľudia len sklonili hlavu. Kráľ nespokojne zovrel pery, ale preniesol sa cez to.

Noemhy so Sarah na seba prekvapene pozreli. Kráľ musí mať obrovskú silu, keď ich dokázal za jedinú sekundu preniesť zo zámku na okraj mesta. V očiach Sarah sa tiež zračilo niečo, čo Noemhy nemohla pochopiť. Bolo to niečo ako úcta alebo skôr obdiv, miešaný s nenávisťou.

Kráľ poznamenal: „No a sme tu. Tu to pre vás začne. Na konci tejto ulice býva jeden muž. Musím vám povedať, že nie je celkom človek."

Noemhy trochu nechápavo pozrela na otca. „A čo tým chceš povedať?"

Kráľ vykrivil pery od sklamania. „To, dcérenka znamená, že to bude pre vás trochu nebezpečné. Ten muž je môj nepriateľ, teda nepriateľ kráľovstva. Ak chceš, aby tvoja priateľka prežila, budeš musieť vykonať McNackovu prácu."