Asgamoroth: Dcéry Zla ✔

19. Kapitola 2/2

S nevôľou a mumlaním všetci odišli. Sarah a Noemhy však zostali.  Podišli bližšie a všimli si, že tam už neleží žiaden tvor, ale mladá žena. Žena, ktorá im dopomohla k úteku, ktorá sa obetovala, aby mohli oni utiecť. Endion pri nej kľačal a držal ju za ruku. Bone a Najvyšší vyzerali akosi staršie. Zhrbené plecia, smutný až bolestný výraz, im pridali asi aj desať rokov. Noemhy vedľa Sarah iba omráčene stála, no potom sa rozbehla k nevládnej priateľke.

„Katy, čo tu robíš? Čo ti to kráľ urobil?" Po celom tele mala kopec krvavých škrabancov a odrenín. Na ľavej ruke mala sečnú ranu, z ktorej jej unikalo množstvo krvi, no na hlave mala ešte horšiu ranu. Z vlasov mala len zlepence krvi a krv jej tiekla aj po tvári.

Keď Noemhy zacítila pohľady ostatných na chrbte, zdvihla k nim zrak. Gabriel sa opýtal ako prvý: „Odkiaľ poznáš tetu Katy?" V očiach ostatných sa zračila tá istá otázka. Noemhy teda porozprávala ozajstný príbeh o tom, ako utiekli, o pomoci od Katy, bez ktorej by sa nezaobišli. Katy sa za tú chvíľku niekoľkokrát prebrala a znova omdlela. Sarah ju miestami dopĺňala alebo skracovala rozprávanie.

Keď skončili, všetci sa zhodli, že sú v nebezpečenstve. Najvyšší okamžite pokynul Boneovi, aby Katy odniesli do jeho domu a Girovi, aby odbehol k Zilmiinej mame po liečivý odvar. Bone vzal Katy opatrne do náručia a pomaly sa vydal po cestičke. U Najvyššieho sa zhromaždili pri kozube, kde ju Bone opatrne položil na pripravenú posteľ. Stále bola v bezvedomí, no po liečivom odvare sa jej vodilo omnoho lepšie. Rany jej nekrvácali a niektoré sa zázračne zacelili. Noemhy takmer celý čas presedela pri Katy spolu s Boneom. Ostatní sedeli potichu okolo kozuba, uväznení vo svojich vlastných myšlienkach.

„Bone... Bo... Bone...," ozvala sa slabým a rozostreným hlasom Katy. Bone okamžite spozornel a nežne pohladil Katy po obviazanej hlave. Katy ho chytila za ruku a on sa k nej naklonil. Niečo mu pošepla a Bone k posteli privolal Najvyššieho. Potom pozrel na Noemhy a povedal: „Choďte si spolu so Sarah odpočinúť. Dnes sa s Katy budeme rozprávať len my, nebudeme ju zbytočne ešte viac vyčerpávať. Zajtra vás dám zavolať hneď ako sa prebudí a bude jej lepšie. Giro vás odprevadí do vášho príbytku."

Sarah sa bezmocne pozerala na Noemhy, ktorá sa vzdorovito odmietala pohnúť. Giro jej položil ruky na plecia a odtiahol ju od Katy.

„Giro, môžem sa ťa na niečo opýtať?" opýtala sa zdvorilo Sarah. Giro sa usmial a prikývol. „Je takmer isté, že Katy utekala pred kráľom. Čo ako je blízko a snaží sa nás napadnúť?" Sarah hľadala oporu v Noemhy, no tá len smutne hľadela do zeme.

Giro chvíľku rozmýšľal. „Myslím, že to by už Najvyšší dávno vyhlásil stav ohrozenia, pretože máme veľkú a hustú informačnú sieť v meste, aj v lese. Je pravda, že ak by sa niečo dôležité nestalo, Katy by nás svojim príchodom neohrozila. Ak aj kráľ plánuje napadnúť našu ríšu, nebude to mať jednoduché. Okruh niekoľkých kilometrov je chránený silnými čarami, okolie stále prehľadávajú naše hliadky a to ešte nehovoriac o našich lesných spojencoch."

Sarah prikývla a aj Noemhy spozornela. Mala hlavu plnú otázok, avšak vyslovila len jednu. „Prečo je tak zmlátil? Nemal si predsa myslieť, že je jeho najvernejšou služobníčkou? Celkom určite musel niečo zistiť. Čo ak zistil práve to, že nám pomohla utiecť?"

Už boli pred dverami ich príbytku a tak zastali. Giro pokrútil hlavou. „Neverím, že to bolo kvôli tomu. Najskôr odmietla splniť nejaký jeho zvrátený príkaz a on ju za to potrestal. To prečo ušla, však vie len ona. Nebojte sa, zajtra sa všetko dozviete ako prvé." Pokúsil sa o veselý úškrnok, ale pôsobil skôr silene a nepresvedčivo. „Dobre, choďte si ľahnúť. Je už veľmi neskoro a vy ste toho dnes strašne veľa prežili a určite ste už na smrť unavené."