Asgamoroth: Dcéry Zla ✔

16. Kapitola

Noemhy otvorila oči. Zasa ležala na posteli v dome, kde sa prebrali so Sarah aj prvýkrát.

Sarah vedľa nej sedela s neprítomným pohľadom. Noemhy sa trochu pohmýrila, čo vytiahlo Sarah z jej myšlienok.

Usmiala sa na Noemhy. „Vieš, že si ma vystrašila? S Girom sme práve prišli na námestie, keď sa dovalil Bone vo svojej zvieracej podobe, s tebou v zovretí. Keď sa premenil naspäť, stručne nám povedal o tvojom prvom stretnutí s nejakým stromom. Vraj si aj začala šeptať nejaké nezmysly. Ešte pred chvíľou si si mrmlala zo spánku. Bone aj Giro sú už asi polhodinu u toho šamana."

Noemhy sa posadila. Pocítila mierny závrat. Sarah ju hneď podoprela rukou. „Čo tam tak dlho riešia?" opýtala sa potichu.

„Neviem, ale keby si videla Bonea aký bol rozzúrený... Hovorili s Girom niečo o šialenstve pustiť tak senzitívneho človeka k stromu. Nieto vraj ešte dieťa bez akéhokoľvek upozornenia a tréningu. Viac už neviem."

Noemhy si spomenula na to, ako ju strom úplne opantal a zaplnil jej myseľ. Teraz však pociťovala prázdnotu. Nikdy si ju vo svojom vnútri tak neuvedomovala ako teraz.

Sedeli tak bez slova, zahĺbené do svojich myšlienok, keď sa ozvalo klopanie.

„Ďalej," ozvala sa Sarah. Dovnútra vošli Giro s Boneom. Obidvaja sa tvárili veľmi vážne.

„Stalo sa niečo?" opýtala sa Noemhy, a snažila sa, aby to vyslovila čo najpevnejším hlasom.

„Najvyšší sa chce s tebou stretnúť, Noemhy," odvetil jej Bone. Hlas mal stále dosť zachmúrený. Vstala teda. Sarah s ňou. Pocítila opäť mierny závrat, ale tento ustála. Až teraz si uvedomila, ako strašne jej hučí v hlave. Akoby ju ovalili niečím ťažkým.

Sarah ju vyviedla von a chystala sa ísť po ceste k domu Najvyššieho, ale Bone ju zastavil. „Má ísť len Noemhy. Ty pôjdeš opäť s Girom. Ešte ti to tu nestihol poukazovať." Sarah chcela namietať, ale vedela, že nič nezmôže. Noemhy, ešte trochu dezorientovanú chytil Bone za plece a viedol ju po ceste.

„Neviem čo ti mám ukázať," prehovoril Giro. „Na cvičisko ťa už dnes nebudem brať a bude lepšie, ak tam pôjdeš spoločne s Noemhy. Dúhové vodopády si už videla. Možno by som ťa mohol vziať do našej Veľkej knižnice," navrhol jej.

„Áno, to by bolo fajn," povedala to však neprítomne, lebo myšlienky jej stále blúdili k sestre. Radšej by bola s ňou.

Prišli k veľkému kopcu, porastenému machom s lišajníkom. Uprostred, bola zostavená z oblúkov a z ozdôb, vytvarovaných do detailov, veľká brána. Podišli k zatvorenej bráne a Giro sa načiahol popod závoj machu a papradia, kde nahmatal a stlačil kľučku. Obrovské dvere zavŕzgali a otvorili vchod do obrovskej sály. Sarah bola ohromená.

Stredom sa tiahli dva rady stĺpov podopierajúcich klenbu, pomaľovanú rôznymi výjavmi z dejín tohto národa. Keď popri nich prechádzali, jemne sa dotýkala vyrytých symbolov. Prezerala si masívne hlavice a pätky stĺpov. Napočítala ich osemnásť. Po obvode celej sály sa tiež čneli sochy, od maličkých sôch lesných zvieratiek ako sú zajačiky, jazvece či veveričky, až po monumenty zobrazujúce boj človeka s akýmsi levo-vtákom. Tipovala, že je to grif.  Na opačnej strane sa týčila socha hypogrifa, ako si opäť tipla, lebo to malo podobu koňo-vtáka.

Prešli na koniec sály, kde sa začínalo točité schodisko smerom nadol. Giro sa na ňu veľavýznamne pozrel a začal schádzať dolu. Sarah ho nasledovala. Nevedela odhadnúť v akej hĺbke sa nachádzajú a tak sa opýtala Gira. 

„Týmto schodiskom sa dostaneme dvadsaťpäť metrov pod povrch. Aj tie stĺpy boli vysoké dvadsaťpäť metrov. A ten kopec, ktorý kamufluje tú nadzemnú časť sme museli navŕšiť umelo. Bola to veľmi tvrdá práca a popravde, pár ľudí zomrelo."