Asgamoroth: Dcéry Zla ✔

2. Kapitola

Uprostred kľačal spútaný človek. Bol zahalený v sivom plášti od hlavy až po päty takže sa nedalo rozoznať či je to muž alebo žena.

Nad ním alebo ňou sa týčil kapitán kráľovských vojsk. Toho, dievča poznalo. Jej otec ho využíval len na tajné práce, lebo to bol veľmi schopný muž. Ale surový. Vraj keď mal pätnásť, vlastnými rukami zabil medveďa. Teraz sa však skláňal nad neznámym s obrovským obojručným mečom v ruke. Ten veľakrát používal pri popravách.

Po čistine sa rozľahol kapitánov hlas: „Naposledy sa ťa pýtam, čarodejnica, kde to máš? Ak to povieš, možno si ešte vykúpiš život!"

Teraz už vedela, že to boli jej výkriky. Postavila sa. Hneď nato sa po obvode objavili vojaci. Kapitán dal povel na neútočenie. Dievča prehovorilo unaveným hlasom: „Ty, vojaci aj tvoj kráľ márne čakáte. Nič neprezradím. Nikdy. Radšej umriem, než by som to prezradila."

McNack sa zasmial. „Urobím ako hovoríš. Nejaké posledné želanie?"

Dievča sa zhrozilo. Vedela, že McNack nežartuje. Vedela, že by bez mihnutia oka zabil aj dieťa. Pri tej predstave ju zamrazilo. Musí niečo urobiť. Musí jej pomôcť. Lenže ako? Vojaci okolo čistinky ju ešte nezazreli, ale môže sa to stať kedykoľvek.

Musela rýchlo konať. Tak ticho ako len dokázala sa približovala k vojakovi napravo od nej. Za opaskom mala meštek s rôznymi bylinami. Poznala ich veľmi dobre. Veď ich sama nazbierala. Rozdrvila malé rastlinky na kúsku látky a opatrne ovoňala. Z tej voňe sa jej zakrútila hlava a začalo jej byť zle. Ostávala ospalá. Takto funguje Kulapand.

Opatrne zozadu podišla k vojakovi. V rýchlosti priložila kus látky vojakovi k nosu, ale musela sa postaviť na špičky, pretože bola priveľmi nízka. Vojak nestihol nič urobiť, len prekvapene otvoriť ústa. Hneď potom padol do kríku.

Medzitým sa už McNack postavil nad postavu v plášti a priložil jej ku krku obojručný meč. Dievča obratne natiahlo luk so šípom, ktoré vzalo uspanému vojakovi, a namierilo McNackovi na stehno. Nechcela ho zabiť. Len zraniť, aby ženu alebo dievča pustil. Potom si však uvedomila, že brnenia sú stavané tak, aby odrazili práve takéto útoky. Jediná slabina bola na krku. Hnusilo sa jej však zabiť niekoho, aj keď to bol McNack, ktorý ju niekoľkokrát udrel, lebo sa vzpierala, keď ju otec chcel vidieť a ona jeho nie.

McNack sa však už rukou pripravoval rozšmahnúť mečom, keď sa rozhodla. Zamierila a pustila. Keďže bola veľmi schopná, lebo mala dobré oko, šíp presne zasiahol hrdlo a prerazil si cestu naprieč hrdlom, až na druhú stranu.

Dievča padlo na kolená. Strelkyňa z kríkov okamžite vyskočila, ladne, rýchlo, a nehlučne. Prebehla vzdialenosť asi 10 či 15 metrov. Vytiahla z plášťa nožík a prerezala lano, ktoré dievčaťu zväzovalo ruky.

Vtom však okolo nej presvišťal šíp a ona pustila nožík z ruky. Schytila zachránenú za ruku a posúrila ju do behu, keďže si už vojaci uvedomili čo sa stalo, ostreľovali ich zo všetkých strán.

Dievča zachránenú nasmerovalo na miesto odkiaľ vybehla, kde teraz tvrdo spal jeden z vojakov. Bežali ako o život. Noemhy bola zvedavá, či ju niektorý z vojakov spoznal. Bola by veľmi rada, keby nie. Ale okrem toho, bola zvedavá ešte na dve veci: kto je táto neznáma a prečo ju mali zabiť, alebo skôr prečo McNack? On robil predsa vždy tú najtajnejšiu a najdôležitejšiu prácu, lebo kráľ mu úplne dôveroval. Mal ho rád takmer ako keby bol jeho syn. Mal ho rád viac ako svoju vlastnú dcéru. Aspoň tak to cítila.

Vtom zakričal jeden z tých všímavejších vojakov: „Veď to je kráľova dcéra Noemhy!" Ten vojak sa volal Kajs, ktorému havranie vlasy siahali až po plecia. Prítmie dramaticky skresľovalo jeho hranatú tvár. Vojaci strieľali Noemhy a zachránenej do nôh.

Zrýchlili a bežali cez smaragdovozelený porast. Tŕne poškriabali nohy obom utečenkyňám. Keďže ťažké brnenia vojakov spomalilo, Noemhy a záhadná neznáma boli už o kus vpredu. Tí múdrejší vojaci utekali pre kone.

Keď už za sebou nevideli ani jedného vojaka vydýchli si, no nespomalili. Nemohli. Odrazu sa vpravo od nich objavil na koni cválajúci Kajs. Keďže bol bližšie k Noemhy podrazil jej nohy a vyšvihol ju do sedla. Bránila sa, no Kajs vedel dobre jazdiť na koni. Chytil dýku a pritlačil jej ju ku krku. Noemhy sa nedokázala brániť. Zachránená zatiaľ utekala čo najďalej od koňa a jeho jazdca, aj keď mala výčitky svedomia, že tam svoju záchrankyňu nechala. Pretože Noemhy zamestnala Kajsa, mohla uniknúť.