Asgamoroth: Dcéry Zla ✔

17. Kapitola 2/2

Sarah medzitým dorozprávala a deti mali znovu nekonečno otázok. Z húštia okolo sa zrazu vynorili viacerí dospelí. Bolo ich tak tridsať a každému sa zračil na tvári hnev. K Sarah prikročil vysoký, počerný chlap s hustými havraními vlasmi, splývajúcimi na pleciach.

„Ako sa opovažuješ? Si špiónka pracujúca pre kráľa aj s tou ďalšou! A kde je ona, há?" Kamenným zovretím jej stisol plece a prinútil postaviť. Deti sa odtiahli. K nim prišli ostatní dospelí a odvádzali si ich preč. Neznámy však stále pevne zvieral Sarah.

„Ja neviem kde je moja spoločníčka a vyprosujem si, aby ste nás nazývali špiónkami!" nahnevaná Sarah poriadne zvýšila hlas. Chlap zovretie nepovolil. Práve naopak. Cítila ako sa jeho nechty zabárali aj cez oblečenie čoraz hlbšie a hlbšie. „Drvíte mi plece, prestaňte!" skríkla.

Plecom Noemhy sa prehnala letmá bolesť a pochmúrna myšlienka na Sarah. Niečo jej hovorilo, že tam má ísť. Poslúchla teda inštinkt. „Myslím, že moja priateľka má problém," rozbehla sa naspäť. Prešla závojom vody a uvidela Sarah s chlapom ako hora, s nepríjemným výzorom. Rozbehla sa k nim.

„Pustite ju!" povedala Noemhy.

„Áno, mohli by ste!" Sarah sa snažila vymaniť so zovretia.

„Čo sa tu robí?" na cestičke sa objavil Bone. „Clerk, pusti ju."

Medzitým prišiel Endion. Bone naňho pozrela Endion odišiel. Bone chcel naňho zakričať, ale odpútal ho krik Sarah. Druhý muž schytil Noemhy za predlaktie a tvrdo jej ho skrútil za chrbtom.

Noemhy ľadovo pokojným hlasom povedala: „Pusťte nás, obe! Nič sme vám, ani deťom neurobili!"

Muž menom Clerk a muž, ktorý držal Noemhy sa sarkasticky zasmiali. „Obe ste špiónky!"

Bone to nevydržal: „Oni nie sú špiónky. Spýtajte sa Najvyššieho. Sú tu ako hostia!" dospelý sa zamysleli, no muži dievčatá nepustili.

Noemhy so Sarah, akoby sa dohodli, sa nahnevali. Mali toho dosť. Bone sa zhrozene na obe pozrel. Rovnaký výraz tváre. Hnev. Zamračilo sa. Vietor začal naberať na sile. Z lesa sa ozvalo zavíjanie vlkov. Dospelí, tak ako Bone, zhrozene pozerali raz okolo seba, raz na dve dievčatá. Medzitým pribehol aj Giro a zostal stáť s otvorenými ústami.

Z lesa vybehol osamotený vlk. Mal namierené priamo k Noemhy. Obaja muži pustili dievčatá, akoby sa popálili. Noemhy sa zohla, aby pohladila vlka, zatiaľ čo Sarah na Clerka upierala spaľujúci pohľad. Vlk na okolostojacich zavrčal, oblizol Noemhy ruku a keď videl, že už im nehrozí žiadne nebezpečenstvo, vbehol späť do lesa. Noemhy a Sarah sa na seba pozreli a cítili prúd energie pulzujúci v ich telách. Razom sa oteplilo a vyšlo slnko.

Dospelí, na čele s Clerkom sa s pokrikom: „Ideme za najvyšším!" rozbehli do húštia. Na čistinu sa však vrátil Endion. Podľa jeho výrazu sa zdalo, že videl všetko.

„To bolo úžasné! Vy ste úžasné! Noemhy, či ako sa to voláš, ten vlk len tak k tebe pribehol! Ako sa ti to podarilo?"

Giro sa na obe pozrel s podozrievavým výrazom. „Mňa by skôr zaujímalo, prečo a hlavne ako sa ti podarilo privolať toho vlka?" pozrel jej priamo do očí. „Nehovorila si náhodou, že vás predtým v lese naháňali vlci a teraz si sa úplne pokojne s jedným stretla?" Sarah sa tiež pozrela so zvedavosťou, ako Noemhy zareaguje. Nevedela prečo, ale nebola prekvapená správaním svojej sestry.

„Viete... ja... akosi... neviem to logicky vysvetliť," súkala zo seba Noemhy, s hlbokým zamyslením.

„Ešte mňa by zaujímalo," začal Bone, „čo tu vlastne robíte?"