Asgamoroth: Dcéry Zla ✔

11. Kapitola

 Noemhy stála pre zamračeným správcom. Pozeral sa na lístok, čo dostala od kráľa a úporne si šúchal čelo. Nevedela, čo je v tom lístku, pretože aj keď ju zvedavosť hrýzla pozrieť sa, neodvážila sa.

„Poďte za mnou princezná," prehovoril nakoniec a skrčil lístok.

Noemhy ho nasledovala do stajní. Keď prechádzala miestom, kde jej pred pár dňami pomáhali utiecť Gill a Bill, zamyslela sa, čo by s ňou bolo teraz, ak by sa im útek podaril.

Z myslenia ju vytrhol správcov podlízavý hlas. „Váš kôň, princezná."

„Čo myslíte tým ‚váš kôň'? Ja predsa nemám koňa," povedala prekvapená.

„V takom prípade, odteraz máte. Váš otec, kráľ, my prikázal, aby som vám vybral najlepšieho koňa, ktorý pre vás bude vhodný a oboznámil vás s ním," vysvetľoval netrpezlivo správca.

Noemhy sa zhrozila. Kráľ by ju neposielal preč kvôli takejto hlúposti. Lenže čo chce od Sarah? Čo také od nej chce, že nechce, aby pri tom bola ona? Sarah, prosím, buď v poriadku.

„Bosorka," prehovoril ako prvý kráľ, „ty a tvoja rodina ste mi dosť skrížili plány. Vieš, tú dýku som chcel."

Sarah sa usmiala. „Potom som rada, že sa k tebe nedostala."

„Neviem, v akom rozsahu si oboznámená s tým, čo treba na vykonanie toho kúzla, ale popravde, tú šiestu dýku netreba. Je to len akási, poistka. A môžeš si byť istá, že ja nijakú poistku nepotrebujem. Takže ste sa namáhali s kradnutím zbytočne."

Sarah ostala ako obarená. Nemohla to byť pravda. Všetci jej blízky toľko riskovali a vraj zbytočne? Keď sa nad tým tak zamyslela, tak pochopila, prečo ju kráľ tak veľmi netrápil a rovno ju chcel popraviť. Nemusel vedieť, kde je dýka ukrytá, pretože ju nepotreboval.

„A čo? Ak sa chcete vysmievať, pokojne. No kým bude moja rodina nažive, nedovolí vám uskutočniť ten plán. Je len otázkou času, keď si uvedomíte, že pôjdete aj proti sebe, ak to budete chcieť dokončiť. Ešte nie je príliš neskoro. Môžete to zastaviť."

Kráľ sa rozrehotal strašidelným smiechom, z ktorého naskakovala husia koža. „Úbohé slová. Myslíš, že s tým chcem skončiť? Kdeže. Presne viem, aké obety na životoch to bude stáť. Už môj otec to chcel spraviť, no zabil som ho skôr, ako to stihol. Mala by si vedieť, že tvoja mama mi s istý čas pomáhala. Musím priznať, že bola výnimočná. No potom ušla a vrátila sa až o pár rokov, úplne iná. Určite ti nikto nepovedal, že ak by vtedy neušla, bola by teraz mojou ženou."

„To horíte o mojej mame? Moja mama bola dobrá, milá a určite by sa nikdy nezaplietla s niekým, ako ste vy! Ste šialený vrah, ktorý sa pred ničím nezastaví!" kričala Sarah z plného hrdla a dúfala, že kráľ nezbadá slzy, ktorým sa urputne bránila.

Kráľ uprel pohľad na ňu. „Veľmi mi ju pripomínaš, aj preto som ťa najskôr mučil, aby si povedala všetko čo vieš. Moja ponuka bola skutočná, naozaj by som ťa nezabil, ak by si mi všetko prezradila. Preto sa ťa chcem niečo opýtať, ale ponuku už viac nezopakujem: Pridaj sa ku mne a pomôž mi k moci a neporaziteľnosti, a ja ti na oplátku môžem pomôcť oživiť tvoju matku."

Sarah neváhala ani sekundu. „Ani v tej najhoršej nočnej more. Nebudem ti pomáhať a kým som živá, spravím všetko preto, aby som ťa zničila." Napodiv dokázala udržať ľadový tón.

„Ako chceš, mohla si Noemhy uľahčiť život, pretože som z nej nikdy nechcel mať sluhu, no teraz mi dobre poslúžiš na vyjednávanie s mojou dcérou." Kývol na druhého vojaka pri dverách. „Zaveď ju do izby. Choď po moju dcéru, a tú tam zaveď tiež." Vojak sa poklonil a odviedol Sarah naspäť do ich malého pohodlného väzenia.

Po pár minútach sa zjavila Noemhy. Bola nahnevaná, ufúľaná a smrdela koninou.

Sarah sa spýtavo pozrela na ňu. „Ani sa nepýtaj. Chcem vedieť, čo od teba chcel otec."

Všetko jej porozprávala. Isté pasáže však pre Noemhino dobro vynechala, lebo kráľovi by sa určite nepáčilo, ak by jej vyrozprávala niektoré jeho temné tajomstvá.

Keď skončila, Noemhy nemala slov. Kým si utrieďovala myšlienky, do miestnosti vstúpila Katy. Úsmev od ucha k uchu dievčatám potvrdil, že plán je už určite hotový. Za ňou opäť kráčali dvaja vojaci s veľkými podnosmi. Hneď ako odišli, Katy začala rozprávať.

„Dámy, dnes v noci ujdete," víťazoslávne ohlásila.

„Je to už úplne isté?" spýtala sa Sarah

„Povedzme, že ak by som si nebola poriadne istá, určite by som sa do toho nepustila. Noemhy, hneď a zaraz poď so mnou. Ten puch je už neznesiteľný. Sarah, najedz sa zatiaľ." Katy za sebou nechala otvorené, aby sa vyvetralo. Obidvaja vojaci stáli pri dverách a dávali pozor.

Po odokrytí taniera zistila, že nemá veľmi chuť jesť. Hlavne nie po posledných udalostiach. Opäť ho teda prikryla a čakala, kým sa vráti Noemhy a Katy.

„Takže, teraz k nášmu plánu," povedala Katy po tom, ako sa Noemhy najedla. „Pokiaľ sa mi podarí uspať kráľa, všetko pôjde ako po masle. Potom budeme musieť už len preľstiť stráže, prepašovať vás odtokovým kanálom popod hradby, odtiaľ do lesa a ak sa nám podarí nespustiť poplach, do rána vás nebude nikto hľadať.

„Prepáč Katy, ale zdá sa mi to príliš jednoduché. V čom je háčik?"

„Sarah, neboj sa. Ten plán sme s Lengom domysleli do detailov. Napodiv, je bez akéhokoľvek háčiku. Prekážkou sú len vojaci na hradbách a musíme tiež počítať s vojakmi, čo sa zvyknú potulovať v okolí hradu, po skončení hliadky."

„Katy, veríme ti. Ak nás odtiaľto dostaneš, budeme ti veľmi zaviazané," ubezpečila ju Noemhy.

„Stráže, čo máte pri dverách sa striedajú každých šesť hodín, tak isto to funguje aj na hradbách. Takže, keď sa bude o polnoci meniť služba môžete ma očakávať. Keď vám prinesiem večeru, ujasníme si posledné nezrovnalosti. Medzitým sa o našom pláne vôbec nerozprávajte, je veľmi dôležité, aby kráľ na nič neprišiel."

„Prinesieš nám aj veci na prezlečenie?" opýtala sa Sarah s nádejou.

„Niekedy som strašne zábudlivá. Počkajte chvíľu." Vyšla na chodbu a prikázala vojakom odpratať zo stola riad. Po chvíli sa vrátila a niesla v rukách dva uzlíky fádneho, sivého oblečenia.

„Toto si oblečte. Plášte vám dám neskôr, teraz by boli príliš nápadné." Potom už odišla a nechala ich osamote.

V uzlíkoch si obidve našli nohavice (našťastie) a voľné blúzy asi dvojnásobne väčšie, než potrebovali. Do večera ani slovkom nemukli o ničom, čo by sa približovalo téme úniku. Vymýšľali úlohy, ktoré by im kráľ mohol vymyslieť. Ani netušili, ako pozorne ich počúva.

Večera prebehla úplne pokojne. Katy ich uistila, že zatiaľ je všetko v poriadku. Kráľa uspí krátko pred tým ako sa sem vyberie. Má to už odskúšané.

„Vždy pred spaním si rád vypije pohár červeného vína. Mnohokrát som mu už do neho zamiešala dávku uspávadla, celkom neškodného v malých dávkach. Je to totiž návyková látka." Vysvetľovala im krátko pred odchodom. „Ste si isté, že ste všetkému pochopili? Netreba vám ešte niečo objasniť? Potom už nebude čas sa pýtať."

„Nie, všetko vieme, budeme čakať len na tvoj príchod," povedala jej Sarah.

 „Dobre, tak je idem." A zabuchla za sebou dvere.

Tááááák a je to tu! Už ide do tuhého! Myslíte, im niečo ich útek preruší, alebo sa im to podarí? Zanechajte mi tu koment s vašimi názormi a vote, ak sa vám táto časť, poprípade príbeh, páči!        -Echo