Dangerous

1.

,,When  I sleep, I dream. And in my drem, someone wants my crown."

Zastavili sa predo mnou len na pár sekúnd, no mne to  pripomínalo dlhé hodiny. Takto som si pripadala bezbranná, oni boli celok. Celok, ktorý naháňal hrôzu a donútil mojetelo aby na nich reagovalo. Nohy mizneisteli a trocha sa zatriasli, no dúfala som že si to nikto nevšimol.

Jax Collins. Prvotriedny bastard v tele boha. Vždy na čele skupiny, kráľ školy ktorý má hlavné slovo.

Jack Pierce. Zvrátený. To slovo ho vystihovalo tak presne, až to bolelo. Jaxova šialená pravá ruka.

Aaron McEnroe. Bol to asi ten najstrašidelnejší človek, ktorého som kedy poznala. Hovorí sa o ňom, že nemá city a má nejakú psychickú poruchu. Nemala som dôvod tomu neveriť.

May Shirley. Šibnutá, energická a nevyspytateľná. V skratke povedané, môjpresný opak.

Drew Matthers. Môjveľký braček ktorý sa pridal na zlú stranu.

Nechápala som tomu, vždy sme boli tie milé a dokonalé deti dvoch právnikov. Tie, ktoré mali pekné známky a dobrú budúcnosť na dohľad. Lenže skazili ho, a on sklamal našich rodičov, no hlavne mňa. Ľúbila som ho tak veľmi, a on sa pridal k ľudom ktorý mi robili zo života peklo.

Stihla som zaregistrovať Jaxov úsmev a Jackovo žmurknutie, než sa pohli ďalej, ako prívalová vlna čo za sebou zanechala len skazu. Po ich odchode sa všade  šepot a mnesa vrátila sila do nôh. Nenávidela som tieto stavy, no nemohla som im zabrániť. Keď boli všetci spolu, pôsobili ako jeden celok. Nechcela som, no podvedome som ich za to obdivovala.

,,Prehnali sa tadiaľto ako stádo oviec," odfrkla Cerese nespokojne a dala si ruky v bok.

,,Urobila by som čokoľvek, aby som im zotrela tie ich namyslené úsmevy z tváre." V tomto som s ňou musela súhlasiť.  Raz niekto nazval Jaxa Kráľa školy a odvtedy je to jeho oficiálny titul, ktorý ho sprevádza všade kam sa pohne. Je to choré. Takýto titul je úplne nezmyselný no aj napriek tomu ho každý uznáva.

Povzdychla som si a vybrala sa do triedy na prvú hodinu. Po ceste som rozdávala úsmevy a prijímala pozdravy. Nebola som narcis, no vedela som že veľa ľudí na škole mamá rado práve pre mojevoptimistické správanie. Slniečko. Tak ma občas prezývali. Možno to znelo detsky, no mne sa to pačilo. Žltá farba bola moja obľúbená a dávala som to najavo denno denne v podobe oblečenia. Na tvári mivždy žiaril úsmev, pravdaže okrem chvíľ keď som musela čeliť Jaxovi a jeho parte.

____________

Unavená z celého dňa som odomkla dvere do domu a tašku hodila na zem. Škola pre mňa nebola bojiskom ako pre mnohých, no napriek tomu ma dokázala unaviť. Z posledných síl som vyšla po tmavohnedých schodoch z drahého dreva a zabočila k sebe do izby, prichystaná zvaliť sa do postele.

Niekto to však stihol urobiť skôr ako ja. Vydesene som cúvla, keď som vo svojej izbe zbadala votrelca a podarilo sa mi naraziť do dverí. Našťastie som dokázala utlmiť vydesený výkrik, ktorý sa midral z hrdla a dramaticky som sa chytila za srdce. Keď som si však uvedomila, kto to je, moje vnútro zaplnila zúrivosť.

Ako sa len opovažuje.

Jax si zamyslene prezeral izbu a prstami si pri tom prechádzal po perách. Mohla som len hádať, či úmyselne keď sa ma snažil rozptýliť, alebo len starý zvyk. Popošla som pár krokov do stredu izby, kde som sa zastavila s rukami v bok.

Akoby si ma len teraz všimol, upriamil na mňa pohľad a zaškeril sa. Zdalo sa mi, že Jax mal len tri výrazy tváre.

Zvodný, keď sa snažil niekoho ženského pohlavia nalákať do svojej pasti.

Usmievavý, keď mal problém alebo sa niekomu vysmieval.

Nahnevaný, keď sa niečo pokazilo a on zúril.

Momentálne som mala pocit že je to ten prostredný a bála som sa, čo po mne bude chcieť. Vždy niečo chce. Jeho ležérna poloha sa na posteli však stále nezmenila a on sa na nej vyvaloval, ako keby mu patrila. Lenže nepatrila a mňa veľmi hnevalo ako sem patrí. Akoby tá izba bola preňho stvorená a ja som bola narušiteľka, nie on. Nedávalo to zmysel, pretože jedna stena bola namaľovaná na žlto, biela skriňa so zrkadlom a fotky nalepené nad stolom boli jeho presným opakom. Nič nedávalo zmysel, len to že tam ležal a prezeral si ma, tak okato a primitívne až ma to urážalo. Všetko na ňom ma urážalo.

,,Čo tu robíš?" ozvala som sa pohŕdavo a pre efekt ešte ohrnula spodnú peru. Možno to bude vyzerať ešte oveľa pohŕdavejšie než môj pohľad, no mala som zlý pocit že Jaxovi to bolo úplne ukradnuté.