Dangerous

17.

/Vybehol som po schodoch a pozrel sa na izbu, ktorá ma desila najväčšmi na svete./

A čo teraz?

Nie, naozaj. Čo mám dopekla urobiť teraz?

Možno je zamknutá a nepustí ma do izby, takže jej to všetko budem musieť povedať cez dvere. Alebo tie dvere vykopnem a vyseriem sa na následky. Áno, to mi väčšinou ide najlepšie.

Dvihol som ruku aby som zaklopal, ale následne ju dal zasa dole.

Pobil som sa toľkokrát, že to ani neviem spočítať. Hazardoval som, vyhrožoval sa, riskoval a flirtoval, no ešte nikdy som dievčaťu nevyznával lásku. Nová skúsenosť do životopisu? (To predtým tam pravdepodobne písať nebudem, aj keď schopnosť dobre vyhrožovať a získavať informácie je naozaj praktická.)

Ešte pred tým než som sa dostal k slovu alebo činu sa dvere predo mnou otvorili a April si ma prezrela. Neplakala, nemračila sa, neusmievala sa, ... Proste nič. myslím, že to ma vystrašilo ešte viac ako všetky tie možné varianty pred tým.

,,Ehh, ja-"

,,Čo tu chceš?"

,,Porozprávať sa," vysvetlil som. S povzdychom mi pribuchla dvere pred nosom.

Dobre. D o b r e.

,,Nemám záujem ďalej počúvať o tom aká som nechutná štetka a tak ďalej," zakričala spoza dverí. Zamračil som sa. Čo som čakal? Že ma privíta s otvorenou náručou?

,,Prosím!"

,,O čo ma vlastne prosíš?" pobavene, ale smutne odpovedala.

,,Aby si si vypočula pravdu. Moju pravdu." Štekavo sa zasmiala a mne vyschlo v hrdle. Toto nevyzerá dobre.

,,Ktorú pravdu teraz myslíš? Mám pocit, že ich máš v zásobe viac. Tá ktorá vyzerá dobre pred ostatnými, tá ktorá z teba robí nevinného, alebo tá, ktorá-"

,,Dobre. Dobre! Chápem. Neveríš mi. Lenže ak si myslíš že klamem, prečo by si si ma nemohla vypočuť? Rozprávam predsa samé klamstvá a sračky, takže by na teba nemali mať žiadny dopad, nie?"

,,Všetky tvoje sračky a klamstvá si beriem k srdci, to je ten problém."

,,Tebe by som nedokázal klamať."

Dopekla, veď práve preto tu teraz stojím a kazím všetko, čo som si vybudoval. Pochop to, prosím!

,,Prečo by som ťa mala pustiť dnu?" zašepkala, keď mierne pootvorila dvere.

,,Pretože tentokrát to myslím vážne. Tentokrát chcem naozaj povedať pravdu."

,,Máš päť minút," špitla a ako dôkaz mi ukázala mobil na ktorom mala časovač. Práve spustila päť minút a sekundy tam strašidelne ubúdali.

,,Dopekla s tebou, ženská," zamrmlal som.

,,Práve si si odobral tridsať sekúnd."

,,N-nie! Tak som to nemyslel!" zakoktal som sa. ,,Myslel som tým, že si taká pekná a úžasná, že by si za to mala ísť do pekla!

Prižmúrila oči a povedala: ,,Plus 40 sekúnd." Oddýchol som si.

,,Takže to znamená, že ti ostáva už len  presnee...43 sekúnd." Ihneď som sa pustil do vysvetľovania.

,,Bol som zúfalý, nahnevaný, a smutný. Takmer si ma dostala do väzenia a je možné, že by som tam nakoniec skončil, ak by..." Zamrkal som, aby som spred očí dostal strašlivú predstavu seba samého vo väzení, s otrasným oranžovým oblečením na sebe a úplne osamoteného.

,,Ak by mi Jordan nepomohla. Stále v sebe skrývala starú zášť k tvojim rodičom. To, ako jej pokazili biznis, jej nikdy nezmizlo z pamäti. Ponúkla mi, aby som ti ublížil a na oplátku zaženie hrozbu, a ja som súhlasil. Nadšene."

Nie, to asi nevyznelo dobre. Ale mal som k nej byť úprimný, a tak to hodlám dodržať.

,,Lenže to bolo ťažšie, než som si myslel. Bola si milá. Až príliš. Snažila si sa a naozaj ti to bolo ľúto. Ja..snažil som sa. Naozaj veľmi, ale proste to nešlo. Nechcel som si to pripustiť, ale v hĺbke duše som vedel, že to nedokážem spraviť. A potom si to spravila," zlomil sa mi hlas.

,,Čo som spravila?" nechápala.

,,Bola...bola si sama sebou. A ja som ti skoro povedal, že mi na tebe záleží. Zľakol som a ako reflex mi napadlo, že ťa nesmiem pustiť bližšie. Poznala si ma príliš dobre a to nebolo rozhodne ani troška dobré! Spomenul som si na plán," smutne som sa usmial. ,,Zrazu mi to prišlo ako super nápad."

Nastalo ticho.

,,Takže mi tu hovoríš, ako veľmi si ma nenávidel a chcel mi ublížiť. Nakoniec si prišiel k rozumu, ale zľakol si sa toho, že ti na niekom záleží a naozaj ťa pozná. Zo strachu si ho odohnal, ale teraz žiadaš odpustenie?"

Nemo som prikývol.

,,Dobre," povzdychla si. ,,Toto znie presne ako ty." Úkosom sa na mňa pozrela a rukami si pretrela tvár. ,,Je toho na mňa priveľa," posťažovala si. ,,V jednej chvíli ťa neznášam, ale v druhej by som ťa najradšej vybozkávala."

,,Tak to urob," vyzval som ju. Ustrnula v pohybe a obdarovala ma neveriackym pohľadom.

,,Nepomáhaš mi, ty prasa," nahnevala sa.

,,Ale samozrejme, že by som ti s tým vedel pomôcť," usmial som sa.

,,Toto je ďalší problém. Nerešpektuješ ma! Budem ťa bozkávať vtedy, keď budem chcieť," rozohnila sa.

,,Pred piatimi sekundami si priznala, že by si ma najradšej bozkávala," namyslene som sa usmial. Ruky som si strčil do vreciek a čakal, čo povie.

,,Nechápem, ako som to s tebou tak dlho vydržala," povzdychla si.

,,Pretože ma miluješ," doplnil som ju. ,,A ja milujem teba. Preto to spolu stále zvládame. Preto tu  teraz stojíme a hádame sa, namiesto toho aby sme toho druhého vypustili zo svojho života.

Milujem ťa, April Matthers, a ty miluješ mňa."

____
Ďalšia časť vyjde v pondelok. Nepýtajte sa prečo.

Pretože proste môžem.