Dangerous

15.

/,,Spravila si chybu," snažila som sa ju utešiť. ,,Aj ja som spravila veľa chýb, rovnako ako každý. Taktiež to znamená, že ak sa budeš snažiť, môžeš ich napraviť. Bude to ťažké, nie však nemožné. Hlavu hore, Cerisse Clay! Nevzdávaj sa!"/

,,Prečo si to musel sakra povedať?!" rozkričala som sa na Jaxa, akonáhle som sa s ním zatvorila v izbe. Nehodlala som urobiť scénu. Ale aj tak, stále je to bezcitný idiot.

,,Čo to nechápeš? Musel som..." obraňoval sa. Idiot na druhú!

,,Musel si?!" zjačala som. ,,Hovno si musel!"

,,Pozri, kebyže mám iný spôsob ako ju vyšachovať z hry, urobil by som to. Lenže nebol, a doteraz som si neuvedomil ako veľmi ti na nej záleží. Stále," dodal nespokojne.

,,Samozrejme že mi na nej záleží! Boli sme kamarátky od škôlky, nemohla som ju proste začať nenávidieť tak ľahko ako to ide tebe," zavrčala som.

,,Nechcel som ti ublížiť, ak ti ide o to." Chytil mi tvár do dlaní a donútil ma sa naňho pozerať.

,,Nedávno mi jeden múdry človek poradil, že musím ľuďom na ktorých mi záleží pravidelne opakovať, že ich mám rád," usmial sa. ,,Mám ťa rád April, vieš o tom?"

Zmäkla som, nebudem hovoriť že nie, ale o to presne mu išlo. Opatrne som ho odstrčila, ale už nie tak nahnevane.

,,Snažíš sa ma obmäkčiť," obvinila som ho, ale skôr pobavene ako vážne.

,,Možno," zamyslel sa. ,,A možno to myslím smrteľne vážne." Nevydržala som to a odvrátila pohľad, načo sa zasmial.

,,Ale čo, hanbíš sa na mňa pozerať, maličká?" Vzdorovito som zdvihla hlavu a odfrkla si, pretože odo mňa nie o toľko vyšší aby mi mohol hovoriť maličká.

,,Maličký je tu niekto iný," povedala som a naschvál sa pozrela na jeho nohavice.

,,Chceš sa pozrieť?"

,,Ani náhodou," znechutene som nakrčila nos.

Podišiel bližšie a naklonil hlavu. ,,Určite?"

,,Určite," potvrdila som. Mala som ho plnú hlavu, jeho ónyxové vlasy, tmavé oči a pekné pery priamo predo mnou. Prestaň.

Áno, to som chcela. Prestať. Alebo možno nie. Bolo príjemné sa naňho takto zblízka pozerať. Ale bolo to zlé. Myšlienky naňho takto, nie ako kamaráta, boli zlé, a ja som sa ich chcela zbaviť. A bolo to naozaj mimoriadne ťažké, keď bol takto predo mnou a tiež sa mi pozeral na pery.

,,Môžem ťa pobozkať?" šepol.  Nie. Nie. Nie. Nie. Nie.

,,Ak mi sľúbiš, že potom už nikdy neprestaneš."

,,Myslím, že s takými podmienkami by som mohol súhlasiť."

,,Naozaj?"

,,Naozaj."

Pobozkal ma, ale tentokrát to bolo iné ako predtým. Krajšie. Čarovnejšie. Nebolo to dravo a náruživo ako z telesnej príťažlivosti, ale jemne, mäkko, akoby si ma vážil najviac na svete. Rukami som mu oblapila krk a nemohla si pomôcť, no usmiala som sa do bozku. Jax sa na mňa viac pritlačil a ruky mi jemne položil na pas.

Bolo to vôbec reálne? Prišla som si ako v sne- všetko okrem nás bolo rozmazané, nejasné, nedôležité. To hlavné sme boli my dvaja a na ostatnom proste nezáležalo.

,,Myslím, že ťa-" zrazu sa zasekol. Omámená bozkom som sa nechápavo usmiala. Stalo sa niečo? Jax zažmurkal, raz, dvakrát, a potom sa nadýchol.

,,Správaš sa ako štetka."

Zrazu som sa cítila normálne, pri vedomí ale pritom úplne mimo.

,,Prosím? To má byť vtip, však?" Nechápavo som sa zasmiala a odtiahla sa od neho.

,,Ty si ma ešte pýtaš či je to vtip? Nie, samozrejme že nie."

Ešte raz som sa naňho pozrela, ale už sa neusmieval, nehovoril pekné veci a nezdal sa mi zlatý. Vyzeral ako v prvý deň, čo som ho videla. Nepreniknuteľná skala s prenikavým pohľadom.

,,Čo tým myslíš?"

,,Že si sem prišla aby si mi vynadala, ale skončila si bozkávaním ma. Nemáš ani štipku úcty? Hodila si sa mi okolo krku ako nejaké lacné dievča. Nedokázal som ťa ani bozkávať bez toho, aby som nepremýšľal nad tým, ako sa mi hnusíš."

Prečo to hovorí? Čo som mu urobila..?

Jax sa zasmial.

,,Zase si mi na to skočila. Vždy si taká naivná a hlúpa, až to nemôžem vydržať a musím sa začať smiať. Si naozaj, naozaj vtipná, April. Aspoň na niečo si dobrá."

Ticho som na neho hľadela.

,,Vypadni!"

Jax nečakal. Ani sa na mňa nepozrel a zmizol z mojej izby.

Nebudem plakať. Nevyroním preňho už ani jednu ďalšiu slzu.