Dangerous

9.

,,Prečo nie si s nami pri stole?" opýtala sa podozrievavo May. Snažila som sa na rýchlo vymyslieť nejakú lož, no jediné čo sa mi podarilo bolo akurát tak habkanie. May si vzdychla a unavene sa zadkom oprela o umývadlo.

,,Tak rozprávaj. A nechcem počuť žiadne klamstvá."

Čiastočne sa mi uľavilo, že jej nemusím klamať ale ešte horšie bolo že je nemôžem klamať. Teda jasné, mohla by som to skúsiť ale mám taký pocit že by to dopadlo neúspešne.

,,J-ja... Bola som tu s Brianom. L-lenže on je teraz opitý a j-ja neveim čo robiť," povedala som roztrasene a čakala, či sa nerozbehne sa Jaxom alebo Drewom a všetko im to nevyklopí. Neurobila to.

,,Dievča, nikto ťa pred ním nevaroval?" Jej zatrpknutý hlas sa ešte dlho niesol vo vzduchu a odrážal sa od stien, zatiaľ čo ja som sa premáhala aby som nesklopila zahanbene hlavu. May trhlo kútikmi, div že sa nerozosmiala.

,,Takže áno. Lenže ty si zdvihla hlavu a odpochodovala ako pyšná princezná, však? April, možnože sme ti dali slovo že ťa budeme chrániť, pretože patríš k nám ale to neznamená že budeš problémy vyhľadávať sama a nepočúvať naše rady. Možno sa ti to zdá smiešne, ale niekedy ti naše skúsenosti môžu zachrániť život."

Nebolo to slovami, ktoré vyslovila, ale tónom akým ich vyslovila. Ako keby na tom naozaj záležal môj život. A možnože áno.

Striasla som sa.

,,Takže mi chceš povedať, že sa potrebuješ dostať von bez toho aby si ťa všimol Drew, aby si odpratala Briana ktorý robí opilecké scény a chcel ťa v podstate znásilniť a nemáš ani jeden dolár?"

Okamžite som zakývala hlavou na súhlas.

,,Si pohroma, ale našťastie táto pohroma má veľmi dobrú kamarátku. Poďme von poľutovať Briana a vypadnime," oznámila mi a chytala sa otvoriť dvere keď som ju prerušila otázkou.

,,Poľutovať?" opýtala som sa nedôverčivo a troška nepriateľsky. Nič v zlom, ale ten človek je zrejme ožran ktorý mal so mnou veľmi škaredé plány a my ho máme poľutovať? May sa na chvíľu zastavila a otočila sa na mňa. Lesk v jej očiach ma na na pár sekúnd odrovnal.

,,April, každý má problémy. Niektorí väčšie, niektorí menšie. Iní ich zvládajú lepšie a druhí sa nikdy nepozbierajú. Môžeš sa ich snažiť skryť akokoľvek dobre, tváriť sa že ich nevidíš, no vždy tam budú. Brian je milý chlapec, ale nezvláda to. Každý z nás sa so svojím bremenom vysporiadava inak."

,,Takže by som sa naňho nemala hnevať?"

,,Nie. máš na to plné právo. No namiesto hnevu by si ho mala ľutovať. Je zničený a túto svoju stránku nevie kontrolovať. Ľutuj ho, ľútosť ťa dostane ďalej ako hnev."

Ticho som hľadela na túto jej stránku. Vždy vystupovala ako veselá, energická May ktorú nič nevyvedie z rovnováhy. Vždy sa smiala.

,,Aj ty si zničená, však?" opýtala som sa pošepky.

,,Všetci sme."

Všetci. Aj Jax, Jack, Aaron a Drew. Aj ja.

,,Prečo si mu povedala že chodíš na karate?"

Sedeli sme v taxíku, ktorý nás viezol ku mne domov. Z nejakého dôvodu nás ani nenapadlo ísť ku nej. Za tie dva roky čo sa Drew s nimi kamaráti sa väčšinou stretávali u nás alebo u Aarona. Neviem prečo.

,,Prečo by som nemala?" Frustrovane som si vzdychla a pretočila očami.

,,Tak inak," zamumlala som. ,,Prečo si mu klamala že chodíš na karate?"

,,Zastrašovanie, čo iné. Zabralo to? Áno, a kebyže príde na najhoršie tak vraziť mu viem aj bez toho aby som polku svojho života strávila na nudnom krúžku."

,,Preháňaš."

,,No a čo?"

Toto dievča bolo nemožné, nemožne šialené a blbé, no nejakým zázrakom som z klubu unikla dokonca bez ujmy na mojom psychickom alebo fyzickom stave. Taxík zastal pred našim domom a my sme opité úspechom radostne vykročili k dverám. V trápnej skrýši pod kvetináčom som našla kľúče, ktoré sú tam vždy schované. Nikto moje rady o tom, že je to príliš priehľadná skrýša nepočúval -ohľadne ako vždy- takže som sa už dávno prestala starať o to či nás vykradnú alebo nie.

V hlave sa mi stále premietal obraz May, keď aspoň na chvíľu odhodila masku a ukázala mi ako sa v skutočnosti cíti. Na jazyku ma ťažila tá hnusná otázka, ktorá by pokazila celý večer, no nedala mi dýchať. Musela som sa to opýtať.

Už- už som otvárala ústa, keď som ich zase zavrela. Ako sa to opýtať?

,,Och, sakra April viem presne čo sa chceš opýtať."

May bola ako chameleón.

Pred chvíľou tu stála vysmiata, červené tváre a šťastie z nej priam sršalo a teraz tu stála ako zmoknutý pes, utrápený a bez domova.

A vtedy mi to došlo.

Všetci majú svoje slabé stránky. Aj Elita, takže jediné čo mi bolo potrebné urobiť by bolo nájsť ich. Som však toho schopná?
_____