Dangerous

6.

Nebolo to tým, že by som sa nevedela baviť, naozaj nie.

Bolo to tým, že som sa nevedela baviť v ich spoločnosti ich druhom zábavy. Vzali ma totiž do klubu.

Zatiaľ čo im hlasná hudba prúdila v krvi, nútila ich hýbať sa ďalej, rýchlejšie, energickejšie, mne sa z nej akurát tak krútila hlava a robilo nevoľno. Alebo to bolo tým hnusným oparom vznášajúcim sa vo vzduchu. Nevedela som sa uvoľniť, bolo to zvláštne byť v ich spoločnosti. Nie, nebolo zvláštne byť v ich spoločnosti, zvláštne bolo byť tam vítaná.

Samozrejme, neusmievali sa na mňa a nepýtali sa, ako sa mám ale bolo to cítiť. Nevadila som im tu. Aspoň May a Drewovi nie. Pri ostatných to bolo ťažšie vyčítať z ich pohľadu, zvlášť keď bol ľadový a neprístupný.

Pred moju vystresovanú tvár zrazu niečo pristálo a div že som nespadla zo stoličky. Zdvihla som hlavu a stretla sa s pohľadom Jaxa. Pomaličky som pohľad vrátila naspať na tekutinu zvláštnej farby, lákajúc ma aby som sa napila.

,,Na uvoľnenie."

S týmito slovami zmizol v dave a nechal ma tu samú, s mojou nerozhodnou mysľou. Vypiť alebo nie? Na jednu stranu, áno, potrebovala som sa trocha uvoľniť a zapadnúť sem ale ktovie čo všetko do toho dal. Alebo to bol len obyčajný drink a Jax sa snažil byť milý.

Chcelo sa mi vybuchnúť do smiechu z vety Jax sa snažil byť milý. To bolo to posledné, čo Jax bol alebo sa snažil byť. Milý.

Lenže tá tekutina mala takú peknú farbu, až karmínovo červenú s veľkými bublinkami plávajúcimi na vrchol...S veľkými červenými kvapkami stekajúcimi po pohári to vyzeral ako nápoj smrti.

Ani neviem ako, som sa ocitla s pohárom v ruke a pila plnými dúškami nebezpečný drink. Keď som skončila, v pohári nič neostalo a moja myseľ bola rovnako vystresovaná ako pred dvomi munútami. Skľúčene som sa posadila naspať, bolo mi do plaču a definitívne som sa rozhodla že ak sa nestane niečo zaujímavé, pôjdem domov.

Lenže nič sa nestalo, svetlá v klube stále blikali, no tentokrát nie nepriateľsky. Pôsobili ukľudňujúco, až tak že som sa musela usmiať.

Na parkete bolo veľa pekných chlapcov, ktorí nemali partnerky a ja tu len tak sedím? Chcelo sa mi obúchať hlavu o stenu a tak som sa postavila a chcela to urobiť, mo nebolo miesto. Smutne som sa usmiala a znova mi bolo do plaču.

Ešte stále tu však bolo priveľa ľudí na to, aby som to vzdala a tak urobila jediné, čo mi ostávalo- začala tancovať a zabávať sa sama.