Dangerous

18.

/,,Pretože ma miluješ," doplnil som ju. ,,A ja milujem teba. Preto to spolu stále zvládame. Preto tu teraz stojíme a hádame sa, namiesto toho aby sme toho druhého vypustili zo svojho života.

Milujem ťa April Matthers, a ty miluješ mňa." /

Nedokážem tomu uveriť. On si privlastnil moje vyznanie lásky. Je to vôbec možné?

Asi hej, pretože tu predo mnou stojí a pozerá sa na mňa, ako keby niečo čakal. Pretože mi práve vyznal lásku a ja neviem či mu dať facku alebo bozk. Prečo je to také zložité?

S Brianom to bolo všetko fajn. Bol milý, pekný, galantný a ja som sa mu páčila. Mala som ho rada, až kým sa z neho nevykľul perverzný opilec. Môže sa z Jaxa stať niečo horšie? Pochybujem. Aspoň nejaká istota v tomto chaose.

,,Neznášam ťa," protirečila som mu.

,,Miluješ ma," povedal kľudne.

,,Prosím, však ťa môžem zaškrtiť?" opýtala som sa zúfalo. Jax sa zachechtal.

,,Ako keby si mi tými uzučkými rukami dokázala čo i len obopnúť krk."

,,Chceš to vyskúšať?" sladko som sa usmiala. Zavrtel som hlavou.

,,Nemeň témy a priznaj si to." Odfrkla som si.

,,A ako to ty môžeš vedieť? Vidíš mi do hlavy?"

,,Nie, ale viem, že ak by som si dal teraz dole tričko, slintala by si až na koberec."

,,Príťažlivosť nie je láska," ohradila som sa.

,,Takže priznávaš, že som podľa teba príťažlivý?" uškrnul sa.

,,Nie!" vyhŕkla som sa.

,,Dobre," odul sa. ,,Takže keď si teraz dám dole tričko, absolútne ti to nebude vadiť?"

,,Nie," očervenela som. ,,Si mi ukradnutý, ale aj tak by si si to tričko mohol nechať na sebe."

,,Neboj sa," podlo sa usmial. ,,To tričko raz pôjde dole, ale nie mojimi rukami. Budem sa usmievať, až mi ho ty pretiahneš cez hlavu."

Zrazu sa prestal usmievať. Nasadil vážny výraz a mne po chrbte prešli zimomriavky z jeho upreného pohľadu.

,,Povedz to. Chcem to počuť z tvojich úst."

,,Nikdy."

Privrel oči a ja som sa nechcene striasla. Zo strachu?

,,Keď som bol malý, často som sa na teba pozeral."

Prekvapene som sa nadýchla, ale nechala ho rozprávať. O čom to kecá?

,,Videl som žlté šaty, úsmev a zlatisté vlasy lesknúce sa na slnku. Vieš čo som si vtedy uvedomil?"

Zavrtela som hlavou, lebo som sa nezmohla na slová.

,,Uvedomil som si, že to chcem vídať každý deň. Mal som trinásť, ale zamiloval som sa len do pohľadu na teba. Ako si sa správala ku ostatným, ako si rozprávala, a gestikulovala.

Zadupal som tú predstavu teba a mňa do zeme. Zhorelo to ako kus papiera a zostal len prach. Lenže vieš čo sa stalo? Zistil som, že to je fénix," usmial sa.

,,Znovu povstal. Povedz mi, čo mám robiť. Povedz mi, ako tú predstavu urobiť skutočnosťou," povedal zronene a ublížene, akoby len spomínanie na to ho bolelo. Mala som pocit, že počujem moje srdce pukať v hrudi. Zatvorila som oči, aby nevidel, ako ma to zasiahlo. Kurva, kvôli tomuto sa oplatilo aj nadávať.

,,Spravím čokoľvek, prisahám. Môžem sa zmeniť, ako len chceš. Urobím pre teba všetko," zašepkal.

,,Urob čokoľvek, len sa nezmeň, dobre?" povedala som a po líci sa mi skotúľala slza. Prečo to vlastne plačem?

,,Takže ťa môžem pobozkať?" opýtal sa s vtipným nádychom, ale ani jeden z nás nemal chuť sa smiať.

,,Môžeš. Koľkokrát len chceš, pretože ťa milujem," zašepkala som.

,,Ešte raz, prosím? Nepočul som." Hodila som doňho svoju mikinu po mojej pravici a pozerala som, ako skončila presne v jeho tvári.

,,Ja som vedel, že to dnes budem počuť," zaškeril sa a úder mi vrátil, tou istou mikinou.

,,Takže si predsa len počul."

,,Myslím, že hej. V budúcnosti mi to však pre istotu budeš musieť opakovať stále dookola."

,,S tým nemám problém," usmiala som sa naňho. Naozaj som nemala.