Dangerous

35.

/Zatajila som dych, keď som na prízemí uvidela tetu Jordan rozprávať sa s ním. Snažila som sa, ale nepodarilo sa mi zachytiť ich slová. Frustrovane som zaťala ruky do pästí. Jax jej zasalutoval ako vojak, a aj keď to na prvý pohľad vyzeralo ako vtip, na tvári mali obidvaja kamenný výraz. Zmätene som sledovala, ako sa jej otočil chrbtom a vyšiel z dverí. Aj teta sa išla otočiť, a tak som zahla za roh a oprela sa o studenú stenu.

Boli toto jeho povinnosti, alebo na ňu narazil omylom? A čo rozoberali? /

Netušila som, ako dlho sa tu plánuje teta zdržať, ale o tom čo má s Jaxom spoločné by som mala začať zisťovať čím skôr. Čo keď spolu spávajú? Nie, možno že teta je na svoj vek pekná, ale Jax má predsa len osemnásť a Jordan cez štyridsať. A navyše, určite by nespával s mojou tetou. Alebo?

To je jedno.

Ako prvá by som mala zistiť, či ho naozaj pozná, nejaký fakt. Potom sa naňho spýtať a pozerať sa, či bude klamať alebo nie. Lenže kde zohnať nejaký dôkaz že sa poznajú? Kebyže sa opýtam Jaxa, môže klamať.

A možno z toho robím len príliš veľkú vedu. Aj keď mi Jax nepríde ako typ človeka, ktorý sa s niekým začne rozprávať len tak z ničoho, bez dôvodu, ale mohol sa s ňou proste dať do reči.

Asi som šialená, ale nedá mi to pokoja. Ak má Jax niečo za lubom, mal by z toho vynechať moju rodinu.

Jordan je vonku s Amelie, takže ich izba je práve teraz prázdna. Uistila som sa, že na chodbe nikto nie je a nenápadne vošla do miestnosti. Naša zvyčajne prázdna hosťovská izba bola zaprataná cudzím oblečením a postele boli neustlané, ale inak to bol jediný znak že tu niekto žije. Tašky a kufre mali zrejme v skriniach a tak to bolo prvé miesto, kam som sa pozrela.

Cítila som sa trocha trápne, ale pomáhalo mi pripomínať si, že ak zistím čo má Jax spoločné s mojou rodinou, môžem tomu zabrániť. Prehrabávanie sa oblečením mi však neprinieslo žiadny výsledok.

Čo vlastne hľadám? Vzorku Jaxovho DNA na jej oblečení?

Keďže predpokladám že si nepíše denníček kam by som sa mohla pozrieť, musela som nájsť niečo iné kde by zaznamenala stretnutie s ním. Možno diár, alebo....

Mobil!

Áno, v dnešnej dobe sa ľudia dohadujú len cez mobil. Ak by som dôkaz o tom že sa poznajú niekde našla, určite by to bol jej mobil. Lenže ten si určite vzala so sebou. Ako by som sa doňho vôbec dostala?

Pod ruky sa mi dostal tetin batoh. Zo zvedavosti som ho otvorila a ako doteraz som našla veľké a hlúpe nič. Rukami som nahmatala spodok a zmätene sa zadívala do tmy, lebo sa mi niečo tlačilo do ruky. Lenže nič tam nebolo. Namierila som tam lúč baterky z mobilu, ktorú som medzitým zapla. Naozaj tam nič nebolo, ale zároveň hej. Vybrala som z neho veci a obrátila ho hore nohami. Dole sa ukrýval zips, ktorý otváral skryté vrecko. Otvorila som ho a ako prvé nahmatala mobil.

Zamračila som sa na strieborný huawei, pretože som si bola istá že teta mala doteraz čierny iphone. Bolo naozaj nepravdepodobné že by si počas posledných hodín zaobstarala nový, takže ostával už iba jedna možnosť.

Mala tajný telefón, o ktorom nám nikdy nepovedala.

Bol na otlačky prstov, takže som z neho nič nevyčítala, ale vzbudil vo mne poriadnu zvedavosť. Tá ma prinútila rukou preskúmať zvyšok skrytého vrecka, pre istotu.

Prstami som narazila do chladného kovu a keď sa okolo neho uzavrela moja ruka, len tak tak som zadržala výkrik.

Zatackala som sa dozadu a padla na zadok. Podarilo sa mi zhodiť lampu, ktorá narobila poriadny hluk.

,,Je všetko v poriadku?" ozval sa zdola mamin hlas.

Neodpovedala som.

,,Zlatko?"

,,Áno, s-samozrejme," vykríkla som vydesene. Rukou som si zvierala hrdlo, lebo som mala pocit že ma za chvíľu udusí uzol, ktorý sa mi vytvoril v krku.

Opatrne som sa priplazila naspäť k batohu a nadvihla vrecko. Bolo to naozaj, nepredstavovala som si to.

Zbraň.

Moja teta, ktorá je...predáva... Niečo. Neviem. Nikdy som sa nezaujímala o to čo robí, ale tuším mama spomínala že s niečím obchoduje. Myslím, že to by nemalo zahrňovať držanie zbrane. Má ju vôbec legálne? Nevyzerá to tak, ak ju skrýva. Navyše má tajný telefón.

Do ktorého sa musím dostať.
__________
Už zostávajú len tri časti do konca!!