Dangerous

9.

/,,Preboha, pohni už tým zadkom a sadni si do auta! Jack je v nemocnici!"/

Sedeli sme v aute. Boli sme ticho.

Arnove oči si nervózne prezerali Jaxa, ktorý ho ignoroval až do chvíle keď to nedokázal vydržať.

,,A ten tu s nami robí čo presne?" zavrčal a ďalej sa sústredil na šoférovanie. Išiel neznesiteľnou rýchlosťou a občas ignoroval aj červené, za čo často dostával odpoveď v podobe zatrúbenia.

Arn sa na mňa pozrel akoby sa ma pýtal to isté, ale keď videl aký je zo mňa uzlíček nervov, usúdil že múdrejšie bude chytiť ma za ruku a mlčať. Oceňovala som to. A taktiež som ignorovala Jaxovu otázku.

,,Čo sa stalo Jackovi?" odvážila som sa konečne opýtať.

,,Prehnal to s liekami," odvetil ticho. Prekvapene som sa nadýchla, lebo som nevedela, že nejaké vôbec berie. Cítila som sa hrozne, lebo mi zrejme nedôveroval dostatočne, aby mi to povedal.

Keď to Jax povedal, všetko sa len zhoršilo. Nebola to náhoda, nespadol zo schodov, nikto to nezrazil. Nie že by som si to želala, ale omylom to proste nepreženieš s liekami. Mal nejaké psychické problémy? Bolo to vážne? Znelo to vážne.

Jax nepomáhal, ešte nikdy som ho nevidela tak nervózneho. Volant drtil rukami, pery mal prísne stisknuté a pohľad mu tekal z cesty na telefón ktorý mu neustále pípal. Zazrela som zmätené správy od May a Drewa. Zavrela som oči a silnejšie stiskla Arnovu ruku. Jax sa pozrel do zrkadielka na naše spojené ruky a odvrátil pohľad.

Keď sme zastali pred nemocnicou, všetci traja sme pohotovo vyskočili z auta. Nie, vlastne Arn sa z neho len vypotácal a snažil sa nestratiť sa nám z pohľadu, čo bolo takmer nemožné.

Potom ako sme vbehli do nemocnice sa Jax začal rozprávať s cudzou sestričkou a tá nám ochotne ukázala smer. Bola taká milá ku každému, alebo to bolo Jaxom? Asi nechcem ani vedieť. Hlavné bolo, že o pár minút sme už postávali pred izbou do ktorej nás ale odmietali pustiť.

Až vtedy som si všimla Aarona sediaceho oproti nám. Vážne sa na nás pozrel a to bol jediný pozdrav, ktorého sa nám od neho dostalo. Nakoniec sme si k nemu len prisadli a čakali.

Po dvoch hodinách sme konečne mohli vstúpiť do izby. Jack ležal na posteli, no podarilo sa mu zdvihnúť hlavu. Unavene sa na nás usmial a ja som sa skoro rozplakala pri pohľade na jeho tvár. Bol tu. Bol v poriadku. Usmieval sa.

Boli sme tu už všetci, a dokonca tu ostal aj Arn. Obozretne sa vyklonil spoza môjho chrbta a Jack si ho zvedavo prezrel, ale na moje prekvapenie nič nepovedal.

Nikto nič nepovedal.

Ako prvá som sa k nemu vrhla a uväznila ho v objatí. Jack mi položil ruku na chrbát a krehko ma pohladkal. Pridala sa k nám aj May s Drewom. Myslím, že Aaronovi stačila všetka tá bolesť a strach vyjadriť jedným pohľadom a o Jaxa som sa nestarala.

,,Idiot," zamumlala som mu do trička a on sa zasmial. ,,Som v poriadku, neboj."

,,Áno, tentokrát," zavrčal Jax. ,,Tušíš vôbec, čo si urobil?! Mohlo to dopadnúť zle, horšie ako len zle, a ty si to ani neuvedomuješ!"

,,Bola to zábava," otupene sa usmial Jack a ja som sa naňho zhrozene zadívala. Jax podišiel k jeho posteli a otočil si jeho tvár na tú svoju.

,,Pozri sa mi do očí a prisahaj, že už to nikdy neurobíš."

Jack namiesto toho ukázal malíček a preplietol si ho s tým Jaxovým. ,,Ak ma už necháš na pokoji, tak sľubujem," usmial sa. Jax, zrejme spokojný, sa odtiahol a zamrmlal niečo o tom že Jack potrebuje odpočívať a mali by sme ho nechať na pokoji.

Vtedy sa ale Jack zadíval niekam za mňa a ja som si až vtedy uvedomila, že Arn tu je stále s nami. Ten sa v rozpakoch usmial a zdvihol ruku na pozdrav.

,,Všetci, to je Arn," predstavila som ho a naňho sa upäli všetky pohľady v miestnosti.

,,Arn, toto je Jax, May, Drew-" začala som, ale niekto ma prerušil. ,,On vie kto sme, však?" Arn neochotne prikývol na Jackovu poznámku. Čakala som nevhodné komentáre k tomu čo tu robí, ale nikto sa neozval a Drew s May sa naňho dokonca usmiali.Aspoň niekto vie byť prívetivý k cudzincom.

Jack si ho totiž nehanebne prezeral od hlavy po päty, akoby ho hodnotil a Jax mu ukázal len kamennú tvár- nie práve najvrelejšie privítanie. Ale čo sa od nich dalo vôbec čakať, však?