Boli ako tí zlí chlapci, pred ktorými vás rodičia varujú, aby ste si s nimi nič nezačíňali.
Boli príliš nebezpeční.
,,Si chorý bastard, Jax Collins."
_________________________________________
#3 (nie je potrebné prečítať predchádzajúci diel, nenad...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Nahnevane som zovrela dlane do pästí a otočila sa rodičom chrbtom. Po chvíľke ticha som sa rozhodla ihneď vypadnúť z tohto... posratého domu. Naozaj bol strašne, strašne posratý a štval ma. Nie, ľudia v ňom ma štvali.
Napriek tomu že som mala na sebe staré tepláky, tielko a riflovú bundu som vyšla von a vytiahla z vrecka mobil. Napísala som krátku správu Cerisse o tom kde a kedy sa stretávame. Bola len skorá jeseň, takže teplý vietor fúkajúci mi pod bundu nebol problém. Vo vzduchu sa zatiaľ nenachádzali žiadne náznaky prichádzajúcej zimy a mne to akurát vyhovovalo. Leto, slnko, kvety. To bol môj živel.
Nadýchla som sa čerstvého vzduchu a snažila sa nemyslieť na to, čo mi práve povedali rodičia. Nemám sa s nimi stýkať. Jediné šťastie bolo, že to zatiaľ nebol zákaz ani domáce väzenie.
Znova ma prepadol hnev, čo mi nebolo známe. Doteraz som necítila často takýto impulzívny hnev a trocha ma to vyviedlo z miery. Pridala som do kroku a o pár ulíc ďalej ma čakalo nákupné centrum.
Aj keď bol pracovný deň, tak sa to tam hemžilo ľuďmi pobiehajúcimi z jedného obchodu do druhejo. Občas do seba strčili, no bez ospravedlnenia pokračovali ďalej a nezaujímali sa o to kto to bol. Kto vie, možno ak by si dali námahu mohli práve stretnúť svojho budúce manžela. Priateľa. Družičku.
Pokrútila som hlavou a vošla do malej bezvýznamnej cukrárne. Bolo v nej útulne a prázdno, čiže ideálne miesto na stretnutie.
So širokým úsmevom som zamierila ku Cerisse, ktorá, ako ju poznám, tu už desať minút čakala aj cez to že bývala ešte ďalej než ja.
Vrhla sa mi do objatia a ja som ju tuho stískala.
,,Tak čo, zistila si niečo zaujímavé?" začala hneď, čo sme si sadli za stôl. Trochu ma mrzelo, že sme sa najprv nemohli porozprávať ako normálne kamarátky, no neprekvapilo ma to.
,,Nič," odvetila som prekvapivo dôveryhodne, aj keď sa mi na myseľ driapala spomienka na priznanie May. To, ako sa k nej správa jej vlastná rodina je strašné. No je to niečo osobné, niečo čo by som nikdy nedokázala vyzradiť. Navyše May bola vlastne celkom v pohode, nič strašné nerobila. Nemlátila ľudí (ak nepočítame podpätky), neponižuje ani nešikanuje.
,,Ale-" prerušila som po chvíli jej monológ, ktorý som aj tak nepočúvala ,,May nie je až taká zlá, no nie? Vlastne vyzerá celkom milo.."
Cerisse sa na mňa pozrela so zdvihnutým obočím a znechutene si prezrela svoje nechty akoby to boli May-ne hlavy.
,,May je malá odporná príživníčka, akurát tak Jaxova štetka. Prečo by inak patrila do ich skupiny? A navyše sa strašne povyšuje nad ostatných. Prečo sa pýtaš?"
Ruky sa mi triasli od zlosti, no poslušne som ich skrývala pod stolom. Slovami, ktorými nazvala May mi stále rezonovali v hlave.
Ako sa opovažuje!
Keby vedela o tom, čím všetkým si musela prejsť. Čím si stále prechádza. Zrazu som dostala strašnú chuť jej všetko povedať, no akurát by som to pokašlala.
,,M-musím ísť. Mám dnes ešte niečo na práci," vyštekla som na Cerisse a urýchlene sa zdvihla zo stoličky.
Než stihla čokoľvek odvetiť, už som sa hnala preč z kaviarne a snažila sa jej slová dostať z hlavy.
May bola posledná z ich všetkých, čo si niečo takéto zaslúžili. Cerisse sa správala ako krava. Možno by som jej to dokonca mala povedať do očí.
Zastavila som sa a nadýchla sa, aby mi čerstvý vzduch ukľudnil splašené srdce poháňané zlosťou. Nechcem predsa spraviť žiadnu hlúposť.
Vytiahla som telefón a našla tam číslo ktoré mám uložené práve vďaka May.
Poprosila som Aarona aby za mnou prišiel. Komunikácia s Aaronom bola zvláštna vo všetkých podobách, výnimkou teda nebol ani telefonát. Za tých pár sekúnd sme neprehovorili viac než len zopár slov a odrazu som nevedela či bol dobrý nápad ho sem volať. Už bolo však neskoro, a tak som si sadla na lavičku blízko z kaviarne. Otočená ku dverám som ale bola chrbtom, aby som známe návštevníčky nevidela vychádzať von. Netúžila som stretnúť sa s nimi znova.
Niekde v hrudi ma popadla páľava, ktorá obomkla moje srdce. Bola však príjemná a zohriala mi celé vnútro, ktoré akoby čakalo len a len na túto chvíľu. Toto teplo bolo spôsobené tým, že som neprezradila tajomstvo svojej novej kamarátky a nezničila tak krehké základy nášho vzťahu. Bolo príjemné vedieť, že máš niekoho komu môžeš plno dôverovať. Lebo to Cerisse nikdy nebola, ak si totiž vyzradil tajomstvo Cerisse, vyzradil si ho aj Pieterovi.
Usmiala som sa sama pre seba. Alebo pre Aarona, ktorý práve vychádzal spoza rohu. Alebo možno na svet, ktorý čakal na to čo dievča so zlatými vlasmi spraví.
