Dangerous

34.

/,,Som ako jed. Oheň, ktorý pohltí všetko okolo seba." Ironicky sa usmial a spustil ruky naspäť k telu.

Pozrel sa mi do očí.

,,A zničí aj teba, April Matthers, pretože si príliš blízko plameňa."/

Zamyslene som si rukou prechádzala po sukni a nedávala pozor. Mama nám niečo prikazovala, ale Drew ani ja sme to nemali v pláne urobiť. O pár minút mala prísť teta. Mama panikárila, ale neviem či z toho že nestíha, alebo všeobecne z faktu že má prísť jej sestra. Nevideli sa minimálne šesťnásť rokov, čo je naozaj dlhá doba.

Nervózne som prestúpila z nohy na nohu, pretože mama nebola jediná nervózna. Aj otec sa správal nervózne, z čoho ma rozbolela hlava.

Konečne sa pri dverách ozval zvonček a ja som sa zvedavo pozrela na dvere. Naposledy som ju videla ako bábätko, ako asi vyzerá? Bude to mamina dvojička, alebo jej nezbedný opak?

Opak. Rozhodne opak.

Čierne vlasy má s mamou spoločné, ale krátky zostrih po ramená a nafarbené biele pramene by moja mama nezniesla. Vypočítavý lesk v očiach, ktorý sa rokmi vycibril, ma mierne desil. Bola veľmi vysoká a mala obuté podpätky, ktoré ten dojem ešte podporovali. Peknú postavu jej obopínali úzke rifle a čierne tričko a spoza jej chrbta vyšla druhá postava. Bola o porovnanie nižšia, ale nebola nízka. Mala na sebe veľkú mikinu a tepláky, čo pôsobili pohodlne, ale ona rozhodne uvoľnená nebola. Bol to klam, pretože jej oči skenovali miestnosť a všímali si aj detailov. Na krku mala drobné tetovanie, ktoré som ani z takejto blízkosti nevedela rozlúštiť a v uchu mala minimálne osem náušníc, ak nie viac.

Rozhodne zvláštna dvojka.

,,Ty musíš byť April," ostro sa na mňa usmiala, ale nie nepriateľsky.

,,A ty Drew," otočila sa na môjho brata a prívetivý lesk z jej očí zmizol. Nemo prikývol.

,,Ingrid, dlho sme sa nevideli." Mama sa na ňu chvíľu dívala a potom jej kývla hlavou.

,,Už nastal čas, aby sme sa znovu stretli, Jordan." Mierne som sa mykla pri tóne, akým moja mama povedala Jordanine meno. Nepriateľsky bolo slabé slovo. Nastalo trápne ticho a ja som sa stiesnene nadýchla.

,,Och, aby som nezabudla," začala, ale vôbec to neznelo ako keby zabudla. ,,Toto je Amelie, moja priateľka." Vyvalila som na ňu oči, ale ako jediná. Prečo mi ostatní nepovedali, že Jordan nemá rada mužov? Uhla som pohľadom pred Amelie pretože si musela všimnúť moje prekvapenie.

,,Tak, predstavovanie máme za sebou, čo keby sme sa vrhli na večeru? Umieram hladom," vyhlásila Jordan energicky a bez opýtania vošla do jedálne. Bezradne som sa pozrela na mamu a tá pokrčila ramenami. Všetci išli za ou, okrem mňa a Amelie.

,,Hm, ahoj. Ja som April," podala som jej ruku a vystavila na obdiv aj svoj úsmev. Meravo tam stála, až kým sa mi neotočila chrbtom a neodišla do jedálne za ostatnými.

Ach. Toto bude zvláštna návšteva.

-

Kreslila som si do zošita, keď ma zozadu cudzia ruka chytila za rameno. Nadskočila som a nevedome mi uniklo aj tiché Ach. Na ústa sa mi prilepila dlaň a ja som vydesene gúľala očami. Na uchu som zacítila niekoho dych.

,,Som zvyknutý aby pri mne dievčatá achkali, ale nie pri takýchto príležitostiach."

Od úľavy mi takmer vyhŕkli slzy. Samozrejme že to je len Jax, žiadny únosca ani nič podobné. Ani neviem kde sa u mňa zobral ten strach. Jax si toho našťastie nevšimol. Vytrhla som sa mu a bleskovo sa otočila.

,,Čo robíš u mňa doma?" podozrievavo som sa opýtala. Ležérne pokrčil ramenami a zadkom sa oprel a stôl, za ktorým som sedela.

,,Dobre, čo teda chceš u mňa doma?" povzdychla som si.

,,Teba," flirtovne žmurkol. Venovala som mu dlhý a utrápený pohľad. Nemám náladu na jeho trápne žarty. Keď si to uvedomil, tiež sa prestal usmievať.

,,Ospravedlniť sa ti. Je mi ľúto, že som na teba kričal, ale trocha si si to zaslúžila." Jasné, samozrejme, že sa nemohol ospravedlniť ako normálny človek. Otočila som stoličku a venovala mu vážny pohľad.

,,Je mi ľúto, že som vyzvedala o tvojom bratovi, ale bol si príliš tajnostkársky."

Zachechtal sa a posmešne sa poklonil.

,,Budem sa snažiť byť menej tajnostkársky, ale nič nesľubujem. Vraj je to príťažlivé, a ja by som nerád stratil svoju iskru." Ha, ako keby mohol byť niekedy vôbec nepríťažlivý. Celkom absurdná myšlienka, ktorá ma štve.

,,Mám ešte nejaké povinnosti, takže už pôjdem, ale uvidíme sa zajtra v škole."

Ticho vykĺzol z mojej izby a zavrel za sebou dvere. Ťažko som vydýchla, ale v tom ma napadlo, že zajtra škola nie je. Je sobota. Zamračila som sa a otvorila dvere. Prešla som ku zábradliu a nahla sa ponad neho, aby som videla či je Jax ešte tu, alebo už odišiel.

Zatajila som dych, keď som na prízemí uvidela tetu Jordan rozprávať sa s ním. Snažila som sa, ale nepodarilo sa mi zachytiť ich slová. Frustrovane som zaťala ruky do pästí. Jax jej zasalutoval ako vojak, a aj keď to na prvý pohľad vyzeralo ako vtip, na tvári mali obidvaja kamenný výraz. Zmätene som sledovala, ako sa jej otočil chrbtom a vyšiel z dverí. Aj teta sa išla otočiť, a tak som zahla za roh a oprela sa o studenú stenu.

Boli toto jeho povinnosti, alebo na ňu narazil omylom? A čo rozoberali?