Boli ako tí zlí chlapci, pred ktorými vás rodičia varujú, aby ste si s nimi nič nezačíňali.
Boli príliš nebezpeční.
,,Si chorý bastard, Jax Collins."
_________________________________________
#3 (nie je potrebné prečítať predchádzajúci diel, nenad...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Vo veľkom zrkadle pripevnenom na skrini sa odrážal môj odraz. Nevidela som sa celá, moja hlava bola odrezaná lebo som od svojich trinástich dosť vyrástla ale nemala som potrebu kupovať nové. Celkom mi stačilo vidieť ako na mne vyzerajú moje bledomodré jemné šaty po kolená. Vonku už síce začínala jeseň, no stále svietilo slabé slnko. Cez ramené som si prehodila riflovku a upravená som vyšla z izby.
Za pár minút malo byť osem a ja som už nedočkavo očakávala zvuk motora spred ich domu. Rodičia neboli doma čo mi len vyhovovalo a tak mi stačilo sa rozlúčiť len s Drewom. Bolo zvláštne, že je ešte stále doma no pravdepodobne za chvíľu odíde so svojou partou...
Opatrne som mu otvorila dvere na jeho izbe a našla ho sedieť na posteli so slúchatkami v ušiach. Po zemi mal rozhádzané veci, no najčastejšie oblečenie. Radšej som sa nezaoberala akým spôsobom sa tu ocitlo a do ruky vzala náhodné tričko. Hodila som ho naňho, na čo sa rýchlo strhol a hodil na mňa otrávený pohľad.
,,Neboj nejdem narušovať tvoju súkromnú párty ktorú máš sám so sebou, len ti idem povedať že idem von. To je všetko." Na moje slová najprv nereagoval a tak som sa otočila že odídem, no napokon sa aj tak opýtal.
,,S kým?"
Natešene som sa usmiala, pretože som vedela že moju voľbu schváli. Kedysi, pred tým než sa pridal ku nim, pred tým než sa so mnou prestal baviť mi povedal že má Briana rád. Že je to chlapec pre mňa.
,,S Brianom."
Lenže nedočkala som sa reakcie, v ktorú som dúfala. Namiesto toho vyskočil pohotovo z postele chytil ma za ruku a tvrdo sa mi pozrel do očí.
,,S ním nikam nejdeš," zavrčal ticho a hrozivo. Mala som chuť sa mu vysmiať. Áno veľký braček, po tom čo si ma vyhodil zo svojho života a teraz sa zrazu správaš ako dokonalý brat ťa určite budem poslúchať.
Vzdorovito som vystrčila bradu. Toto sa naučil od Jaxa? Vyhrážovať sa ľuďom a správať sa ako neandrtálec?
,,Rozumieš? Ak nie, som ochotný tu celý večer zostať a držať ťa za ruku ako malé decko. Rozhodni sa, či chceš ísť radšej von napríklad so mnou, alebo tu radšej zostať celý večer. Voľba je na tebe."
Neochotne som sa vzdala a moje viečka poklesli.
,,Dobre," zašepkala som. ,,Idem naspäť do izby."
Drew ma spokojne pustil a vrátil sa naspäť k mobilu. Prekvapene vytreštil oči a začal sa rýchlo obliekať.
,,Musím ísť, ale ty sa nikam ani len nepohneš! Ahoj!" zakričal a zatresol dverami. Spokojne som sa usmiala a dala si vlasy za ucho.
Keď sa oni môžu ku mne správať ako hu hračke a hrať so mnou svoje sprosté hry, ja ich nemusím hrať s nimi. Spoliehajú sa na moju poslušnosť a nevinnosť, no keď hrám s nimi nemôžem už byť tá stará April. Musím porušiť pravidlá. Začnem s niečím malým, ako napríklad že pôjdem von s Brianom.
Vitaj nová April, dúfam že si užijeme zábavu.
Ukázalo sa že Brian ma neberie do malej útulnej reštaurácie, ale do vyvhýreného klubu v meste. Moje šaty mi zrazu pripadali vtipné, bola som nesvoja z cudzieho prostredia a toho, že mi Brian stále núkal rôzne nápoje. No najhoršie mi prišlo že Brian pil, naozaj veľa pil aj napriek tomu že tu bol autom.
,,Brian, možno by sme si mali ísť napríklad zatancovať. Neviem, či môžeš v takomto stave šoférovať takže nám potom zavolám taxi dobre?" Cez hudbu som musela kričať, no aj tak sa mi dostalo akurát tak otupeného prikývnutia. Jediné o čo mi išlo bolo konečne ho dostať od alkoholu, ktorý pil ako na bežiacom páse. Nemotorne som ho uchopila okolo krku a snažila zladiť sa do rytmu momentálne pomalej hudby. Bola by som radšej za nejakú rýchlejšiu, lebo takto mal až príliš dobrý prístup ku mne. Jeho ruky zašli až príliš ďaleko a radšej som to stopla skôr ako by sa niečo stihlo stať. Nenechal sa však zastaviť a začal mi do ucha šepkať nechutné slová. Jeho smradlavý dych ma šteklil na pokožke a ja som sa od neho rýchlo odťahovala. vyšmykla som sa mu z rúk a rýchlo utekala na záchody.
,,Ešte sme neskončili, April! Počkám si tu na teba."
Vydesene som sa predierala davom a hľadala dvere vedúce von. Namiesto toho som zbadala Drewa, na čo som zúrivo začala bežať druhým smerom. Toto je zlý sen! Možno som si na rebelovanie mala vybrať iný deň. Dnes som mala poslúchať Drewa. To ale neznamená že sa mu chcem priznať.
Konečne som uvidela dvere od záchodov a zadýchaná som vpadla dnu. Dych sa mi zasekol v hrdle, keď som zbadala postavu oproti zrkadlám.
Pri pisoároch.
Bola som na mužských toaletách.
Nie. Nie.Nie.
Na päte som sa otočila, lebo som toho videla dosť a ani sa neobťažovala zistiť koho som vyrušila. Vrútila som sa do ďalších dverí, ktoré boli dúfam už ženské toalety a s úľavou si vydýchla. Nie na dlho.
May, a sakra. ____ Tak, napísané na poslednú chvíľu ale dúfam že sa páči :D V poslednej dobe toho mám príšerne veľa a písať nestíham, tak dúfam že sa to zlepší :( Ako vždy sa teším na vaše super komentáre ktoré mu vždy zdvihnú náladu 💕
