Boli ako tí zlí chlapci, pred ktorými vás rodičia varujú, aby ste si s nimi nič nezačíňali.
Boli príliš nebezpeční.
,,Si chorý bastard, Jax Collins."
_________________________________________
#3 (nie je potrebné prečítať predchádzajúci diel, nenad...
/Dvere sa zrazu otvorili a ja som si urýchlene utrela tých pár sĺz ktoré mi stihli dopadnúť na líce.
,,Si v poriadku?"/

Zdvihla som hlavu a pozrela sa oceánovo modrých očí chlapca.
,,Ty si April, však?" zmätene som zakývala hlavou na súhlas a nechala ho vkročiť do izby a zatvoriť dvere. Šum z chodby sa opäť vytratil a zanechal nás v čudnom tichu.
,,Ehm," odkašľal si. ,,Dúfam že ti nevadí, že som tu," rozpačito sa usmial a posadil sa vedľa mňa. Stále nechápavo som sa naňho pozrela. Blond vlasy mal úhľadne učesané dozadu a široké ramená mal ukryté pod obtiahnutým tričkom. Až potom som si uvedomila že sa ma niečo pýtal, a tak som si odkašľala a ticho povedala nie.
,,Vieš, aj ja mávam občas zlé dni," povedal, ale ťažko sa tomu verilo. Dokonca aj keď o tom hovoril, tak sa usmieval a vyžarovala z neho pozitívna energia. Tak ako kedysi aj ja, uvedomila som si. A sa moju náladu môže Jax. Do riti s ním.
Usmiala som sa na chlapca a jemu sa očividne uľavilo.
,,Vieš, vždy keď som ťa doteraz videl na chodbách, usmievala si sa. Ten plač ma vyviedol z miery. Teda, nie že by som ťa nejak obzvlášť sledoval," dodal rýchlo a ja som sa zasmiala.
,,Ako sa voláš? Myslím že je trocha nefér že ty ma poznáš a ja teba nie."
,,Och, jasné. Bentander Arnold, ale kamaráti ma volajú Berie." Rýchlo som k nemu zdvihla pohľad a snažila sa vymyslieť čokoľvek povzbudzujúce. Akoby niečo také vôbec existovalo pri jeho mene. Našla som však len smejúcu sa tvár.
,,Neboj sa, nevolám sa Bentander Arnold. Len Arnold," zaškeril sa. Mne sa uľavilo.
,,Keď ľuďom poviem najprv horšiu verziu, vždy potom vezmú lepšie moje reálne meno. Arnold je hrozný výber mena pre dieťa," zavrtel hlavou, ale stále sa usmieval. Pohoršene som si priložila ruku na ústa a naoko šokovane prehovorila: ,,Takže nie som jediná, s kým ta nehanebne žartujete? No to je mi odhalenie!"
,,Je mi ľúto, že ste to museli zistiť práve takto!" zvolal a spoločne sme vybuchli do smiechu. Bolo mi fajn. Konečne po dlhej dobe som sa cítila dobre.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Tento víkend bol iný. Arn ma donútil vypnúť všetky sociálne siete, zablokovať si čísla od ktorých nechcem dostať správu a proste sa uvoľniť. Bol to dokonalý nápad. Zrealizovať ho bolo trocha ťažšie, ale stálo to zato.
To že mi to všetko lezie krkom som si uvedomila až potom, čo som to všetko odstrihla. Mala som dosť Jaxa a jeho hlúpych rečí. Urovnávania problémov medzi Mayov a Drewom. Jacka a jeho nezvládateľné správanie. Cerisse a jej dvojnásobnej zrady. Školy, ktorá sa na nich pomaly rúcala. Zistila som, že bolo celkom príjemné na to všetko zabudnúť.
Samozrejme, bolo to hlúpe a detinské. Nešlo proste vymazať všetky vaše problémy, nech ste sa snažili akokoľvek, bolo to proste nemožné. Problémy treba riešiť, a nie ich obchádzať, lebo sa potom nazhromaždia a zabarikádujú vám celý priechod. Bum. A ste na ceste, stojíte a premýšľate, kedy a ako sa stalo že zrazu sa nie je kam pohnúť ďalej.
Pre mňa teraz zostala len jedna cesta. A stál na nej Jax.
,,Pohni si!" zakričal na mňa z okienka svojho jeepu a prstami nervózne bubnoval o okno. Nechápavo som naňho pozrela a ďalej sa opaľovala na slnku s Arnom vedľa seba.
,,Preboha, pohni už tým zadkom a sadni si do auta! Jack je v nemocnici!"
___ _something_1 hehe však neuhádneš čo sa práve deje? Ale pssst, žiadne spoilery v komentároch pre ostatných! ;) :D
