Stupid Games ✔✔

31

Taehyung

Po týždni som išiel do školy.
Yoongi ma síce prehováral aby som ešte zostal doma. Vraj kým sa to v škole ešte viac neupokojí, stále som vraj hlavný predmet všetkých školských klebiet. Ale odmietal som sa naďalej utápať v sebaľutosti, aby sa veci pohli smerom, ktorý som chcel musel som začať konať.

O áno, Yoongimu som už odpustil, pretože povedzme si pravdu spravil by som hocičo aby som Jungkooka získal. Takže ho chápem. Jednoducho miluje Parka až za hranice rozumnosti.

A ako Yoongi povedal tie falošné harpye ma neprestali ohovárať.

Všade kam som sa pohol som cítil ich pohľady. Buď boli posmešne alebo lutujúce...

Popravde bolo mi to úplne u riti.

Jediný kto ma v tomto momente zaujímal je ten mali hnusny hobbit!

Vyučovanie ubehlo dosť rýchlo hlavne pretože som nič nevnímal a rozmýšľal len nad tým ako  usmrtím toho škriatka.

Po poslednej hodine som si to hneď zamieril do knižnice.
Bolo mi jasne že tu bude.

Nemýlil som sa.

Práve sa naťahoval pre knižku na ktorú nemohol kvôli svojej výške dosiahnuť.
Nevidel ma pretože stál ku mne otočený chrbtom využil som to.

Sotil som ho až sa jeho tvár stretla s policami. A následne skončil na zemi

"Kurva!"

Zviechal sa zo zeme.

"Jeblo ti!?"  Mnul si čelo.

"Mne či jeblo?  To nemyslíš vážne trpaslík!"  Rozhorčene som sa naňho pozeral.

"Len kvôli tomu že si sa nevedel vzdať Yoongiho kokota si si zmyslel zničiť mi život! A mne jebe?!"

"Tak počúvaj ti filcka!
Za prve to Yoongi sa nedokázal vzdať mňa! A po druhé ja som ti život nezničil to ti sám!"

"Ja sám, a kvôli koho skurveným hrám? Poštval si proti mne Jungkooka len preto aby si vyhral tú stávku že! Mňa neoklameš tak ako Yoongiho!  Veľmi dobre viem aký si prefíkaný.

Nebol si si istý Yoongim tak si si v zálohe nechal Jungkooka ale si naivní hlupák ak si myslíš že ti ho nechám!"

Jimin sa na mňa  vyjavene pozeral

"Ti si vážne úplne mimo!
Milujem Yoongiho nechcem Jungkooka.
Jungkook je len môj dobrý kamarát  nič k nemu necítim. Chudák mal to nešťastie že sa do teba zamiloval.
Vravel som mu že ho zradíš ale neveril mi a tak aj dopadol.
On..."

Zamračil sa na mňa.
"Vážne potrebuješ psychiatra, prečo sa tu teraz kurva tlemíš?"

Môj úsmev sa ešte rozšíril.

"Oh drahý Jimin.
Vedel som že ma Jungkook skutočné miluje a že to bolo klamstvo."

Vyzeral že mu to práve došlo.

"Dobre dostal si ma
ale nevyjde ti to Jungkook ti nikdy  neodpusti."

"Ale on mi nemá čo odpúšťať Jimin! Skôr ja jemu nie?"

"Jungkook tú stávku zrušil chcel ti všetko povedať a priznať že ťa miluje.
Ale ti si si to v ten deň rozhodol rozdať  zo Seokjinom."

"Vážne mi to chcel povedať?" Môj pohľad zmäkol pocítil som teplo v mojom vnútri.
"Prekliaty Seokjin!" Zamračil som sa
"Bože keby nebolo jeho práve si niekde užívam z mojou láskou, namiesto týchto sračiek teraz."

Pozrel som sa na Jimina a je vysmievajúci pohľad.

"Počúvaj Jimin nikdy by som Jungkooka nepodviedol milujem ho ako nikoho v mojom živote. Musíš mi veriť a pomôcť mi ho získať späť, prosím."

Chvíľku bol ticho.

"Dobre, pomôžem ti"  povedal to tak jednoducho.

Prižmúril som oči.
"Prečo?" Jeho správanie mi nejak nesedelo. Teda skôr vôbec.

"Videl som tvoje zrútenie v ten deň.
Myslím keby si ho nemiloval tak by si to nebral až tak vážne. V ten deň si to nebol ti.  A nechápal som prečo by si ho podvádzal, keď ho tak miluješ." Na chvíľu sa odmlčal.

"V tú noc mi došlo že to čo Jungkook videl, musel byť vážne omyl.
Ver mi nechcel som ti ublížiť nemyslel som si že to berieš tak vážne chcel som ti dať len príučku."

"Dobre tak prečo si Jungkookovi nič  nepovedal? Aby mi dal šancu a vypočul ma?"

" Vážne som chcel. Ale Jungkook už  nie je ten istý akého poznáme.
Bývame spolu ale skoro vôbec sa so mnou nerozpráva. Ignoruje ma všetko  čo teraz vidí sú len chlast a tie štetky..."

Vypúlil som naňho oči.

"Eh to som nemal hovoriť, prepáč."

Dobre toto nebolo niečo čo som chcel počuť ale chápem ho je nahnevaní a...

Kurva počkaj keď zase budeme spolu vymlátim z neho du...

"To  je teraz jedno Jimin musíš mi pomôcť!"

Dobre pomôžem ti pokúsim sa s ním porozprávať a..."

Nervózne sa ošil.

Pozdvihol som obočie.

"A čo?"

"No ehm hnevá sa na mňa  Yoongi?
Lebo nemohol som Jungkooka zastaviť až príliš sa na teba hnevá..."

"Dobre stop, Yoongiho nechaj na mňa  neboj sa. Teraz sa staraj len o Jungkooka, musíš mu všetko vysvetliť."

"Dobre, sme dohodnutí Taehyung."

Odchádzal som z knižnice v lepšej  nálade než som do nej vkročil.
Mám oveľa väčšiu šancu získať späť Kookieho. Teraz mám na svojej strane Jimina.

Prechádzal som chodbou keď sa spoza rohu vynoril Kookie zastavil som a z nádejou čakal.

Ale nič len okolo mňa prešiel. Úplne ma ignoroval.

Zabolelo ma srdiečko.

Buď silný Tae

Musím to vydržať.

Musím.