Painful Past ♥

Part 3

Trošku neskoro ale to hádam nevadí ♥ Ďakujem, že to aspoň niekto číta ♥ Tak tu je ďalšia časť, keďže mi nikto nezanechal komentár, tak dám stredne dlhú časť :) Nech sa páči :) Hope u like it ♥  Ďalšiu časť sem pridám ak tu bude 10+ reads ♥ 

xxAnit

Cítil som, ako som sa prebúdzal, ale cítil som aj hroznú bolesť v celom tele. Bola to bolesť v dolnej časti môjho tela. 

'' Skvelé, zasa mi to urobil! '' plakal som a ležal na posteli. Snažil som sa postaviť a sadnúť si, ale bolesť mi ihneď dala facku. 

'' Prečo? Prečo ja? Mám osemnásť rokov, toto sa vôbec nemalo stať! Ale sa to len kvôli tomu blbému chvostu a ušiam! '' zastonal som so slzami.

Opatrne som vstával a niekoľko vzdychov mi vyšlo z úst. Poobzeral som sa po celej izbe, či mi Max nechal niečo na jedenie. Totižto som už nejedol asi tri dni a cítim sa čím ďalej tým slabší a chorľavejší. Moje oči sa zstavili kúsok od dverí. 

'' Konečne! '' zakolísal som sa a šiel som tam. Starý chlieb, ale je to stále viac ako za tieto posledné dva dni. Znovu som sa zachvel keď som ucítil ako mojim telom prechádzal chladný vánok a zaregostroval som, že som úplne nahý. Hľadal som oblečnie a v kúte som našiel svoje tričko, ktoré bolo roztrhané na dva kúsky a takmer '' biele ''. Pozrel som sa o kúsok vedľa a tam so spatril svoje čierne úzke džíny, ktoré som mal roztrhané na oboch kolenách a ešte čierne boxerky. 

Hodil som na seba tie '' exkluzívne '' handry aj keď som mal bolesti len čo som sa dotkol každého kúsku môjho tela. Keď som si obliekal tričko, všimol som si, ž na rebrách mám dlhý a riadne červený odtlačok ruky. Prešiel som k malému zrkadlu, ktoré bolo zavesené na stene. 

Oh, a už som sa zmienil že žijem v suteréne? Nie som dosť dobrý aby som býval v Maxovom dome, pretože ako povedal, som len bezmocná, obyčajná chudera a troska. Priam citácia Maxa.

Znovu som sa zahľadel do zrkadla a skrčil som sa, keď som zbadal svoju tvár. Moje vlasy boli úplne rozcuchané, peru som mal natrhnutú a dlhé škrabance na krku a hrudi. Všimol som si aj hlboké rany, ktoré vyzerali ako od rezania. Mal som ich po celom krku a hrudi. Moje oči, ktoré boli predtým tak jasné, sú teraz ako vyhasnuté perličky bez chuto do života.

Vzdychol som si a prešiel som, dobre tak odkríval som späť do postele. Blízko pri posteli boli osem rokov staré noviny. Chytil som ich a listoval v nich. Po chvíli som ich hodil na zem a rozhodol som sa, že všetko čo dusím vo vnútri seba pustím von. Plač, plač a iba plač. Moje telo sa nekontrolovane triaslo a slzy prichádzali.

'' Prečo j-ja? Čo som ur-r-robil? Chcem l-len aby nie-ekto prišiel, vz-zal ma povedal, ž-že všetko b-bude dobré. Ale t-to sa stať nem-môže, pretože s-s-som netvor. '' Plakal som ešte viac a mohol som cítiť všetku bolesť, ktorá bola vo mne. Ale vôbec som to nevnímal. Už mi bolo všetko jedno.

Stočil som sa do klbka, ušká som si natískal pri hlavu a chvostím si obmotal okolo seba. Teraz som sa cítil aspoň trošku v bezbečí. Ale viem, ja nie som v bezbečí. Slzy mi pomali začali stekať po líčkach a cez poškriabaný krk až dolu k hrudi. Štípalo to. Musím sa dostať preč z tejto mučiarne. Chcem zmiznúť, ale ako? Max mal na dverách zámok z vonku, tak my vždy zamykal. Okná su malé, tiež zamknuté. Sadol som si a plakal som. Pozrel som sa po tmavej izbe . Jasné. Nie sú tu žiadne svetlá, maximálne svetlo, ktoré ide z vonku.

Utrel som si slzy z hrude a hľadal som nejaký únik, aj keď som vedel, že je to nemožné. Bol som tu od svojich ôsmich rokov. Už raz som sa snažil utiecť, ale on mi to oplatil poriadnou bitkou a nocou s ním.

Pustil som svoje prsty do vlasov a prešiel som si po uškách. Na dotyk boli veľmi jemné, ale aj tak som ich preklínal, pretože sa to všetko stalo len v ďaka nim. Zrazu sa dvere otvorili a mňa straslo. Bolo to ako keby čoskoro mala nastať moja smrť. Stál v nich ten odporný človek. Max.

'' Tak čo kitty, chýbal som ti? '' chytil môj chvostík a odmotal ho z môjho pásu. Pritlačil ma o stenu, dal mi dolu nohavice spolu s boxerkami. Otočil si ma a na sucho bez akej koľvek  starosti ho do mňa vrazil. Z očí mi vyhŕkli slzy a začal som ho prosiť nech ma nechá. Ale on ani nevnímal. Hýbal sa vo mne a hrozne ma to bolelo. Zatvoril som oči a dúfal, že čo skoro to prestane a nechá ma.