Painful Past ♥

Part 8

Tak som sa sem konečne po týždni dostala.. Pôvodne som vám se tu časť chcela dať včera, no len boli sme vo Viedni a prišli domov až okolo 23:00 . Tak som sa na to vybodla a zaľahla do postele. Spala ako zabitá. I'm so sorry guys :)) Ale konečne som tu a píšem ďalšiu časť. A predom sa vás pýtam na váš názor:

1) CHCETE ABY LOU ZOSTAL S MAXOM ALEBO S HARRYM??
2) MÁ BYŤ LOU VIAC UTIAHNUTÝ?
3) MÁM SEM ZATIAHNUŤ ZNOVU AJ MAXA? :)) 

Hope you like it guys :)) I'm so happy :)) Anitt by bola rada keby ste jej nechali VOTE a KOMENTÍK :)) Love ya babes :)) ♥♥ 

Harry P.O.V

Stále som musel premýšľať nad tými vecami. Mačacie ušká a chvostík! Je hybrid! Nemohol som tomu uveriť, ale to bol asi jeden z dôvodov prečo bol na ulici a v tej zime sám. Hybridy sú veľmi vzácny a ešte k tomu keď niekto niečo také vlastní, je to niečo ako poklad, drahokam a mali by byť ľudia na nich milý. A nie ich len tak vhodiť a nestarať sa o ne.

Pozrel som  sa dolu a v mojich rukách stále spal ten krásny neznámy chlapec. No, teraz už nie je neznámy, ale je to Louis. Vyzeral tak zlomene a smutne. Bolo mi z toho všetkého zle a bolo mi ho veľmi ľúto. Nemohol som ho tam len tak nechať.

'' Louis, sme takmer na mieste, len vydrž. '' zašepkal som na teraz už plačúceho chlapca.

'' B-bolí t-to. '' zafňukal a na konci svoj hlások stíšil.

'' Viem láska, ale vydrž to. Vidíš tento dom? Tak sem ideme dobre? '' upokojujúco som mu zašepkal do jeho uška. Jeho ušká boli tak neskutočné sladké.

Zastavil som oproti veľkým hnedým dverám domu a vo vrecku som hľadal kľúče, pričom som jednou rukou stále držal Louisa. Jeho váha mi nerobila veľký problém. Bol ľahký, a nemyslel som si, že to je zdravé.

Konečne som narazil na kľúče a odomkol som dvere. Hľadal som niekoho, kto by mi pomohol, ale v dome bol až veľký kľud.

'' Mami? Gemm? '' zvolal som a položil som Louisa vedľa seba a pridržiaval ho jednou rukou.

Zabehol som do kuchyne a hľadal som niečo, čo mi mohla mama napísať. Našiel som oba list, ktorý bol pripnutý na chladničke.

Ahoj Harry

Prepáč zlatko, ale mali sme rodinnú pohotovosť
a tak sme museli odletieť do nášho starého domova.
Zostane tu asi tak desať až dvanásť mesiacov.
 Prepáč, ale je to veľmi dôležité.
Dúfam, že sa o seba dokážeš postarať a budeš v poriadku.
Teraz si veľký chlapec.

S láskou tvoja mama a sestra Gemma.

Prešiel som do obývačky kde stál stále ten mačací chlapec. ( Neviem ako sa to mám napísať, ale tak viete :D :D ) Pomaly som k nemu prišiel a vzal ho za ruku. Neprotestoval, ale myslel som si, že to je normálne keďže je unavený a uzimený. Posadil som ho na gauč a on sa rýchlo zabalil do klbka. Bol tak roztomilý. Nohy mal pritisnuté k hrudníku, ruky si položil na kolená a hlavu si zaboril do rúk. Pozeral som, ako si obmotal chvostík okolo svojho pása. Neskutočne sa bál.

Sadol som si vedľa neho a  jeho hlava sa zdvihla. Skúmal som jeho tvár. Mal svetlé hnedé vlasy, ktoré boli neskutočne rozcuchané do každej strany a na vrchu boli tie najkrajšie ušká aké som kedy mohol vidieť. Veľmi sa mi páčil. Oči mal prekrásne a premýšľal som, ako by som ho mohol volať a vybavilo sa mi niečo ako modroočko. Mal ich nádherné, ale zároveň i plné bolesti. Jeho pery sú malé, ale krásne rúžové. Chudáčik, škrabance mal po celom tele. Daroval som mu menší úsmev a on mi ho opätoval späť, ale vedel som, že to bol úsmev ako niečo:  '' Prosím neubližuj mi, som smutný '' úsmev.

'' Louis? Nechcel by si ísť do sprchy? Dal by som ti nejaké nové oblečenie. Aspoň by si nemusel mať na sebe tieto '' pozrel som sa na jeho tričko, ktoré bolo viac dotrhané ako nejaká handra. Pozrel sa na mňa, ako keby som bol nejaký vrah, čo mu práve navrhol ísť do nejakej uličky, znásilniť ho a len ho zavraždiť.

'' S-sprcha??!! Nie! Nie! Nie! Prosím! '' plakal a jeho ušká sa stratili v tých rozcuchaných vlasoch. Oči sa mu naplnili slzami, ktoré začali stekať po jeho líčkach.

'' Nemáš rád sprchu? '' spýtal som sa zmätene.

'' N-nie! V-voda padá na m-moje ušká a-a tvár. A sprch-cha mi len u-ubližuje! ''povedal veľmi vystrašene. Ubližuje? Ako mu to môže ubližovať? Chápem, že mu voda vadí na jeho uškách a tvári, ale ako mu môže ubližovať?

'' Ako to myslíš, že ti ubližuje? '' spýtal som sa ho a uvidel som ako stuhol na mieste.

'' M-max.. On mi r-rád ubližoval v-v sprche.. '' zašepkal a ja som mu lepšie rozumel, ale kto bol Max?

'' Louis? Kto je Max? A čo ti urobil? Ako ti ubližoval? '' vypustil som na neho toľko otázok. Ani neviem prečo ma to tak zaujímalo, ale vedel som, že mu chcem pomôcť.

'' On..On je.. T-teda bol môj p-pán. '' povedal a zasmrkla. '' S-stále mi u-ubližoval. ''

Pozrel som sa na neho. Naozaj vyzeral tak zlomene.

'' Ako ti ubližoval Louis? '' spýtal som sa jemne. Dúfal som, že by mi to mohol povedať.

Sklonil dolu hlavu a pozeral som do svojho lona.

'' Max m-ma stále b-bil a.... '' prestal a jeho plač zosilnel. Rukami si zakryl tvár a ja som ho v tom momente chcel objať.

'' Louis, láska. Potrebuješ objať? '' spýtal som sa a on kývol hlavou na súhlas. Natiahol som ruky okolo neho a presunul som si ho do svojho lona tak, že mal svoje nohy okolo môjho pása a bol otočený čelom ku mne. Svoj chvostík obmotal okolo nás oboch a ušká si stiahol dolu.

Plakal asi desať minút a predtým než prestal sa naklonil ku mne a pozeral mi do očí. Viem, že toto nie je asi ten správny čas sa ho spýtať na to, čo mu Max robil, tak sa ho na to spýtam neskôr.

 '' Lou. '' zotrel som mu palcom slzy, ktoré mu stekali až k hrudi, ale jeho oči vyzerali bojácne.

'' Lou, Ja ti nechcem a ani ti neublížim. Sľubujem a ja sľuby nikdy neporušujem. '' znovu som sa ho dotkol palcom a snažil sa mu to naznačiť. Trochu so sebou trhol, ale dovolil mi slzy zotrieť a ja som mu hľadel priamo do očí. Do tých modrých napuchnutých očiek.

'' Chceš na miesto toho vaňu plnú bubliniek? '' opatrne som sa ho spýtal a videl som ako sa jeho oči mierne rozžiarili.

'' Á-áno.. '' zašepkal. '' A-ale.. Ja ne-eviem ako na t-to. '' zašepkal a sklonil hlavu.

'' Ukážem ti to dobre ? Teraz poď. Ukážem ti to a potom ti dám nejaké nové veci aby si sa mohol prezliecť. '' povedal som keď som sa staval a Louisa držal za ruku.

'' Louis...Ty sa potrebuješ aspoň trošku odbaliť. '' (Odbaliť je myslené, niečo ako dať si chvostík od seba preč a ruky pustiť dolu k telu. :D ) Nemohol som si pomôcť, tak som sa naňho len usmial a držal ho za ruku  a neskôr viedol do kúpeľne. 

+ pesničku našla Els :)) Je božíí :)) Aj s nimi ♥♥♥LS♥♥♥