Painful Past ♥

Part 7

Juuu ♥♥ Moja maminka mi povdala, že keďže je ten Mikuláš tak mi povolí internet :) Woah! Som veľmi sťastná.. A konečne môžem pokračovať v písaní :) Tak tu je tá časť :) Dúfam, že sa páči a ste happy :) :) Konečne moment Larryho!! :D Iba začiatok :) Ale snažíme sa :) :) Hope u like it :)

 Harry P.O.V

Chalani  zaspali veľmi rýchlo, tak som sa rozhodol, že už by som aj mohol ísť domov. Zašepkal som im niečo na dobrú noc a vypadol som z domu.

 Bola tma a vietor bol studený a ja som sa v duchu preklínal, že som si tú bundu nevzal. Prechádzal som popri tomu rohu , kde som sa zrazil s Niallom a narazil som tam na niekoho menšieho a schúleného v deke.  Dobre som ho nevidel, pretože bola tma. Zrazu som počul výkrik.

 '' Hej? '' jemne som sa spýtal  a bol som presvedčený že na mňa niečo vyskočí a zabije ma.

 '' Hej '' znovu som sa spýtal .

 '' Je tu niekto? Halo. '' zhlboka som sa nadýchol keď som sa nedočkal žiadnej odpovede. Dobre, toto je len strata času. Prešiel som okolo niekoho  a počul som vzlyk.

 '' Halo? '' spýtal som sa zmätene. No nepočul som žiadnu odpoveď iba ďalší vzlyk. Asi by som mal niečo urobiť. Ale nevedel som čo. Nevedel som ako tomu človeku pomôcť.

 Kráčal som ďalej od neho a vzlyky boli čoraz hlasnejšie. Zohol som sa dolu a uvidel som chlapca. Chlapca? A tu?!

 '' Um. Si v poriadku? '' spýtal som sa a snažil som sa ho upokojiť. Chlapec sa na mňa vôbec nepozrel. Stále sa pozeral na niečo na zemi. Strašne som ho chcel vidieť. Tak som sa ho dotkol a snažil sa mu vysvetliť že ja mu nič neurobím.

 '' Hej, ja ti neublížim, to je v poriadku. Sľubujem, len sa pozri na mňa. '' prosil som ho. Veľmi som mu chcel pomôcť.

 Videl som ho ako na mieste stuhol, ale po pár minútach som videl ako sa jeho hlava otočila smerom ku mne a on sa zahľadel do mojich zelených očí.

 Bože.. On je prekrásny!  HARRY! Ty mu musíš pomôcť!! Po chvíli sa na mňa prestal pozerať a jeho oči zablúdili znovu k jeho rukám. Myslel som, že som urobil niečo zle, ale hneď ako som šiel niečo povedať, tak sa na mňa znovu pozrel, ale v očiach mal divný výraz. Bol som úplne zahľadený do jeho modrých očí, že som si ani nevšímal, že má na sebe škrabance a modriny. Zalapal som po dychu a on znovu uhol pohľadom.

 '' Hej, ummm. Ja som Harry. A čo ty? '' nemohol som z neho spustiť oči.

 '' L-l-Louis '' konečne prehovoril a ja som sa usmial. Jeho hlas bol veľmi pekný a jemný.

 '' Taže Louis. Máš domov? '' spýtal som sa a hneď na to som si chcel vlepiť facku. Je na ulici a ja ho pýtam či má domov. Harry! Ty idiot!

 '' U-už ni-ie '' stuhol a ani sa na mňa nepozrel. Chcel som sa ho spýtať prečo, ale vedel som, že teraz nie je na to ten správny čas.

 '' Umm.. Louis? A čo by si povedal na to, keby si teraz šiel ku mne domov so mnou? '' pozeral som sa na neho a vz časti som dúfal, že by povedal áno.

 '' Ty...Ty ma ne-echceš! V-ver mi! '' povedal smutne a znovu zdvihol svoje modré očká ku mne. V jeho hlase som počul bolesť.

 '' Prečo by som ťa nemal chcieť? '' spýtal som sa zmätene . Pozoroval som ho ako sa trasie a ťahá si k sebe kolená. Bola mu zima. Ale on nechcel ísť.

 '' Ty..Ty ma len nechceš..  '' zašepkal a pozrel sa do zeme.

 '' Louis.. Ja chcem aby si išiel so mnou. Ja ti chcem a môžem pomôcť! Môžem ti dať jedlo a posteľ, ešte k tomu ti nebude zima . '' povedal som a videl som, že na tvári sa mu objavil menší úsmev. Mohol by som povedať, že chcel povedať áno, ale niečo vo vnútri mu to nedovolilo.

Louis P.O.V

On si ma chce vziať domov? Prečo by si chcel brať domov niečo také aké som ja? Chcel som tak strašne povedať áno , povedať mu prosím vezmi ma do postele a daj mi nejaké jedlo a ešte k tomu bol Harry celkom pekný. Viac ako celkom. Veľmi moc! Ale viem, že keby som mu ukázal ušká a chvostík, tak by ma vyhodil alebo zutekal. Alebo by robil to čo mi robil po celých osem rokov Max.

 '' Louis.. No tak poď '' povedal a dotkol sa ma. Len nech sa ma nechytá. Stále ma všetko bolí.. Len to nie. Prosím.

 '' P-prosííím... Nedotýkaj s-sa maa! '' Vykoktal som sa keď som sa snažil ísť späť ku stene. Svoje ušká som si skryl ešte viac a chvostík som si zamotal okolo seba.

 '' Prepáč. Prepáč mi to. Nevedel som, že nemáš rád keď sa ťa niekto dotýka. Prepáč naozaj som nechcel. '' povedal a zahľadel sa na mňa ako keby tomu rozumel.

 '' P-prepáč '' zašepkal som takmer nepočuteľne, ale ja so vedel že on ma počuje.

 '' Nie Lou.. Nemusíš sa ospravedlňovať. To ja som sa ťa dotkol. '' mumlal a ja som mu venoval maličký úsmev.

 '' Tak Lou.. Dovoľ mi pomôcť ti. '' zašepkal . Jeho hlas bol úplne perfektný. Bol hlboký ale mne sa veľmi páčil! Jeho oči sú prekrásne zelené. Takmer ako smaragdy a jeho vlasy sú divoko kučeravé. Ešte pred tým ako som si uvedomil že moja malá ruka sa dotýka jeho kučierok som zavzdychal. Pozeral som sa na neho a jednu som mu odhrnul z očí. Ako náhle som to urobil, tak som sa pozeral znovu na zem.

 '' Niekomu sa páčia moje kučierky '' povedal s úsmevom na tvári .

 Nemohol som si pomôcť a zachichotal som sa.  Ale hneď na to, som si uvedomil, že vidí môj chvostík. Ako si ho do teraz nemohol všimnúť? Až teraz. Slzy sa mi tlačili von, ale ja som to ignoroval. On na mňa iba hľadel s otvorenými ústami. Bol chutný.

 '' Louis? To..Toto je naozaj? '' spýtal sa ma keď sme si pozerali do očí, no ja som rýchlo svoj pohľad odtrhol.  Až teraz mi začali slzy stekať po tvári . Pozrel som sa na Harryho a prikývol som mu.

 Zalapal po dychu a vydal zo seba menší výdych.

 '' Pros-sím. neubli-ižuj m-mi..  '' zašepkal som cez vzlyky.

 '' Nechcem ti ublížiť. Len poď so mnou dobre? '' povedal a vyhodil si ma na ruky.

 Snažil som sa vymaniť sa z jeho rúk, ale nešlo to. Držal ma pevne.

 '' Lou? Deje sa niečo? spýtal sa a položil ma jemne na zem a chytil ma za ruky. Naozaj nechcem o tom hovoriť.

 '' Ušká tiež? '' zašepkal a pustil mi ruky aby sa ich mohol dotknúť. Bál som sa. Bál som sa veľmi moc. 

 '' Ano. '' zavzlykal som .

 Vyhodil si ma na ruky a niesol ma domov. Cítil som, že mu môžem veriť. Ale.. Ale čo ak ma len klame? Nie Louis. On ti pomohol , tak prečo by ťa mal len tak klamať? Ruky som si obmotal okolo jeho krku a zaboril som si tvár do jeho hrude . Voňal nádherne. Teraz som sa cítil aspoň trošku lepšie a bezpečne. 

Šťastného Mikuláša praje Anit :) :)