Concert(WDW)

12

Boli sme v jeho izbe. Už ho išli odpojiť keď zrazu otvoril oči. Myslela som, že mám halucinácie ale keď som konečne videla tie jeho nádherné hnedé oči vedela som, že to halucinácie nie sú. Zach sa začal obzerať po celej izbe. No asi bol na toľko vyčerpaný, že znova zaspal. Potom ako zaspal si nás zavolal doktor na chodbu. "Slečna Swan, Zach sa síce prebral ale je tu šanca, že si nebude pamätať veci, ktoré sa stali 10 mesiacov do zadu. Čiže si bude pamätať všetko čo sa stalo pred 10 mesiacmi ale čo sa stalo za tých 10 mesiacov nie," takže to znamená, že si nebude pamätať ani mňa a ani Hope. Ó môj bože. Toto nedám doktorovi som len prikývla a išla som domov. Tam som všetko povedala chalanom a tí ostali dosť prekvapený. Potom som išla za Hope, ktorú strážila Tate. Zobrala som ju na ruky a začala ju kojiť. Po nakojení som ju uložila do postele a dala okolo nej vankúše aby nespadla. Ja som sa išla osprchovať a ľahla si k nej. Ach bože, keby si len vedela, že tvoj otec si ťa nebude pamätať.
Ešte dobre, že je Hope taká malá. Aspoň si na to nebude pamätať. Po pár minútach keď mi moje myšlienky úplne zaplavili myseľ som zaspala. Na druhý deň som sa zobudila na to, že mi niekto ťahá vlasy. Keď som sa pozrela kto to je tak to bola Hope. Usmiala som sa na ňu zobrala ju na ruky a išla do kuchyne. Ja som si urobila tousty a malej som dala jablkovo-banánovú výživu. Potom ako som sa najedla a nakŕmila malú sme sa s chalanmi vybrali do nemocnice. Áno stále sme vo Washingtone. Keď sme prišli pred nemocnicu bolo tam strašné veľa novinárov. Chalani si ma hneď pritiahli k sebe a kryli najmä malú Hope. Keď sme sa cez nich konečne predrali do nemocnice hneď sme šli sa Zachom. Vošli sme dnu a mňa Corbyn stále objímal okolo pliec asi zabudol ale to čo povedal Zach má neskutočne ranilo. " Ahojte, ale Corbyn prečo si nám nepovedal, že máš priateľku a dieťa nemáš náhodou Chicke?" Po týchto slovách som hodila na chalanov pohľad alá 'zmiznite' pochopili a odišli. " Zach vypočuj ma. Ja nie som Corbynova priateľka stále chodí s Chicke ani to dieťa nie je jeho. Je tvoje a ja som tvoja priateľka." Dopovedala som." Ale veď ja chodím s Kay a teba ani nepoznám." Ach toto bude ešte na dlho. Mala mi zaspala na rukách tak som ju položila na gauč, ktorý bol v izbe. "Zach, s Kay si chodil ale pred 10 mesiacmi. Po tej havárii lietadla si nepamätáš veci čo sa stali za tých 10 mesiacov. Pamätáš si len veci, ktoré sa stali pred tým. Čiže preto ma nepoznáš a ani Hope tvoju dcéru. Ale ak si spomínaš na vás posledný koncert v LA tak tam si mi na tú podpiskartu(neviem ako sa to volá) napísal svoje číslo. A tak sme spolu chodili von a potom sa stala menšia nehoda a nám sa narodila Hope." Dopovedala som a čakala na jeho reakciu keď ani po chvíli nič nepovedal tak som zase začala ja. " Zach, nenútim ťa byť somnou len kvôli tomu, že máme dieťa. Dám ti čas na to aby si si spomenul. Najlepšie bude ak pôjdem na pár dní k rodičom aby si mal čistý štít." Dopovedala som zobrala malú a išla preč. Domov som prišla až o nejakú hodinu keďže som bola ešte pri mamke a povedala jej že na pár dní prídem aj s malou k nej. Bola rada keďže s malou od pôrodu poriadne ani nebola. Po príchode domov som si pobalila pár vecí tak isto aj malej a chalanom nechala odkaz že som išla k rodičom nech sa o mňa neboja.
O 2 týždne:
Ešte stále som u rodičov. Teraz sedím v izbe a hrám sa s Hope.
Včera bol za mnou Zach. Vravel mi že si spomenul ale ešte som nechcela ísť k nim. Necítila som sa na to.
★★★★★★★★★
Nová časť je tu. Chcem sa spýtať ma to cenu písať. Zaujíma vás to vôbec. Ak áno píšte do komentov