Creepypasty sk

Posledný Rozumný Muž

Publikované dňa / x / od The Green Gentleman !! pdQuom7EB / o

Deň bol svetský, dokonca aj pre môj život. Internet sa zdal mŕtvy a jediné správy od mojich priateľov boli iba reťazec čísel a písmen. Myslím, že to bola chyba na webovej stránke alebo nejaký dobre veľký vtip a žiadne kanály v televízii nefungovali. Snažil som sa telefonovať svojim priateľom, aby som zistil, čo chcú, ale keď vyzdvihli všetko, čo som dostal, boli statické a mumlané slová, ktorým som sotva porozumel.

Rozhodol som sa, že jedinou zábavnou možnosťou pre tento deň bude ísť na peknú prechádzku v parku, vzdialený pol mílu. Keď som sa obliekol a pripravoval na opustenie svojho domu, všimol som si, že všetko vyzerá chladno. Nie teplotou, všetko vyzeralo, akoby zomrel kráľ, alebo došlo k masívnej tragédii. Hádal som, že sa cítim trochu mimo, pretože sa mi zdalo, že všetky technológie zlyhávajú.

Prechádzal som sa po parku, bezcieľne, premýšľal o veciach. Docela zvláštne a nezmyslové myšlienky, napríklad aké zvuky vydávajú pštrosi? Tieto myšlienky ma stále prepadávajú, až kým som neprišiel na staré, hrdzavé detské ihrisko a nevidel som malé dievčatko, ktoré sa na mňa usmieva. Zastavil som sa nešikovne a slabo sa na ňu usmial.

Zdvihla malú ruku a mávla na mňa, potom mi naznačila, aby som sa priblížil. Nervózne som sa k nej priklonil tak pokojne, ako som mohol, dúfajúc, že ​​sa nejavím ako nejaký chorý násilník. Keď som bol v pomerne tesnej vzdialenosti od nej, úsmev sa jej rýchlo vytratil z tváre. Takmer neľudsky rýchlo sa malé dievčatko vyšplhalo na najvyššiu časť stavby a potom vyskočilo hlavou najprv. Hlava jej praštila o betónovú podlahu a okamžite ju zabila tým najstrašidelnejším a najzraniteľnejším praskajúcim zvukom.

Potápal som sa k nej, takmer sa búchal o podlahu, aby som zistil, či je nažive. Farba jej tváre a život jej z očí bledli a vydávala neustále krvavý burčiaci zvuk. Cítil som, ako sa mi za očami zdĺkajú slzy, keď mi najviac desivé myšlienky pretekali hlavou. Spáchala kvôli mne samovraždu? Bola zavraždená? Konštantný prúd hrôzy bol prerušený slabým, bolestivým ťažkým dýchaním prichádzajúcim zozadu. Pomaly a váhavo som otočil hlavu a uvítal som pohľad starého muža, ktorý vyzeral tak fascinovaný a pobavený.

"Ja ... donútil som ju, aby to urobila. Bola také dobré dievča. Vedel som, že neodmietne, "koktal starý muž. Klopýtol som vystrašene. Kráčal, alebo by som mal povedať, že sa prekrútil k studenej mŕtvole a pokľakol si. Naklonil sa a olízol jej tvár, nenásytne lapal krv z jej úst. Zmiernený a zmätený, bežal som k mužovi, vykopol pár zubov a potom som začal šprintovať tak tvrdo, ako som mohol.

Bežal som parkom, až ma bolia nohy a pália moje pľúca, zúfalo sa snažím dostať do môjho domu. Zasunul som kľúče do zámku, potom, čo som ich niekoľkokrát zmizol, a bežal som dovnútra. Zotrel som si slzy, ktoré mi stekali po lícach, zdvihol mobilný telefón a vytočil číslo 911. Keď však polícia odpovedala, zdalo sa, že to bola iba miestnosť plná maniacky smiech a krik. Snažil som sa s nimi hovoriť, ale oni sa jednoducho smiali a kričali ešte ťažšie. Zložil som telefón a plakal.

Zrazu som pocítil ostrý pulzujúci zásah do zadnej časti hlavy, ktorý mi spôsobil podlomenie kolien. Keď sa všetko začalo stmavovať, prevrhol som sa na podlahu, ale predtým, ako som úplne stratil vedomie, som zahliadol uškrnenú ženu, ktorá sa za mnou držala páčidlo.

"Je taký odlišný ..." zašepkala.

Odvtedy ostatní ľudia urobili veľa vecí. Začali vojny, bombardovali planétu na kúsky a spôsobili vyhynutie väčšiny zvierat na svete. Čo urobili so mnou? Och, omámili si ma a prinútili ma tancovať a krvácať pre svoju zábavu každý deň, pripútali ma k svojej posteli, keď netancujem, a privítali ma ako posledného zdravého človeka na svete.

Myslím, že sa ma snažia zlomiť. A čo potom so mnou urobia? Myslím, že ma zabijú kvôli strate mojej novosti. Ale otvorene vítam, že je to 10-krát lepšie ako čokoľvek iné, čo by mohli urobiť. Ale obávam sa moji priatelia, musím teraz odísť. „Doktor" už strčil ihlu do mojej ruky.