Creepypasty sk

Hojdačka

Prechádzal som sa lesom. Bola tma a zvuky zvierat naplnili vzduch. To bolo, keď som videl červenú čiaru v zemi.

Prekročil som ju.

Zrazu som sa cítil chladný. Niečo je tu zle. Okolo miesta visí zlá prítomnosť. Potom ma to zasiahlo.

Zvuky zvierat sa zastavili. Bolo to príliš zvláštne; Vracal som sa domov.

Nemohol som sa však vrátiť. Bol som priťahovaný vpred. To bolo, keď sa objavila hojdačka. Bol to mimoriadne depresívny pohľad. Medzi dvoma mrežami vzdialenými desať metrov od seba sedela zavesená len jedna hojdačka.

Niečo z tej hojdačky ma desilo. Čo na tom však bolo také zlé? Bola to len hojdačka, čo by sa mohlo stať pri jednej jazde?

Pribehol som a sadol si. Hrdzavé reťaze zavrčali. Vyhodil som nohy, ako som to urobil ako dieťa.

Uplynulo tridsať sekúnd. Asi by som mal ísť, pomyslel som si. Zostanem ešte trochu dlhšie.

Vŕzganie.

Len trochu dlhšie.

Vŕzganie.

Trochu dlhšie.

Vŕzganie.

Dlhšie.

***

Nasledujúci deň našla polícia štrnásťročné dieťa, ktoré od včera bolo nezvestné. Pitva uviedla, že dieťa sa nachádzalo v fetálnej polohe. V jeho bledej ruke bol zovretý nôž, ktorým mu bolo rezané do ruky.

Rezy tvorili slová.

„Hore a dole. Hore a dole. Len ešte trochu dlhšie mamy, trochu dlhšie."