I NEED YOU. [Taemin]

20.

Jiminov pohľad ~
________________________

Zobudil som sa a posmutnel, keď som zistil, že vedľa mňa nikto nie je.

Pozrel som sa na mobil bolo deväť hodín to Tae už odišiel...
Neochotne som sa postavil a namieril si to do kuchyne. Na stole ma čakali palacinky so šľahačkou a čokoládou, mňam ako ja ich milujem.

Zjedol som všetky palacinky, mal som dosť, len tak tak som sa postavil a to o hodinu mám ísť na úrad.

Dotackal som sa do izby a začal som sa preazliekať. Dal som si modré roztrhané nohavice a keď som si dával cez hlavu čierne tričko všimol som si na stolíku zlaté hodinky. Pousmial som sa a hneď si ich aj pripol na ľavú ruku.

Ešte som si zobral nejaké veci a ponáhľal sa na vlak, keďže na aute odišiel Tae aby vybavil aj tie papiere...

...

Všetko som vybavil a pohreb má byť o dva dni.

Prišiel som domov okolo druhej hodiny, Tae tu ešte nebol a ja som sa rozvaľoval v obývačke na gauči a prepínal programy v telke.

Bol už večer, keď som počul auto na príjazdovej ceste hneď som sústredil všetkú moju pozornosť na vchodové dvere a čakal kedy vojde dnu Tae.

Otvorili sa dvere a vošiel dnu, bol unavený bolo to na ňom vidieť.

,, Ahoj Jiminie." Zavolal z chodby a vyzúval si topánky.

,, Ahoj." Usmieval som sa na Taeho zatiaľ čo pomaly kráčal ku mne sadnúc si na gauč. ,, Máš už vybavené všetko?" Snažil som sa nadviazať konverzaciu.

,, Áno, ale bolo to hrozné... stále som musel čakať a podpisovať papiere a chodiť hore dole po meste. Som vyčerpaný..." Povedal a dramaticky sa chytil za hlavu, ja som sa iba potichu zasmial a pohladkal ho po stehne načo sa na mňa upriamil všetkú neho pozornosť.

,,Tae?" Pozrel som sa naňho so psími očami.

,,Hm?" Iba hmkol a nespúšťal  zo mňa pohľad.

,, Stále si unavený ?" Pomaly som sa k nemu začal približovať a ruku presúval vyššie.

,, Hmm... myslím že už ani nie." Uškrnul sa a začal sa viac približovať k mojím perám, nebudem klamať že sa mi to nepáčilo, no keď nás už delili iba milimetre...odtiahol som sa a ruku stiahol vedľa tela.

,, Super! Takže mi spravíš na večeru ešte nejaké palacinky?" Nevinne som sa na neho usmieval, ale musel som sa držať aby som nevypukol v smiech.

,, Ty malý...zmrd!" Zasmial sa Tae, chytil ma stehná a nadvihol.

,, Čo-"  rýchlo som si obmotal ruku okolo jeho krku, aby som nespadol a visel som na ňom ako koala.

Snažil som sa niečo namietať, ale skočil mi do reči.

,, Poď ideme si ľahnúť."

,, Tae! Ale čo tie palacinky?!" Smutne som sa naňho pozrel.

,, Nemal si si ich všetky zjesť na raňajky."

,,Ale-"

,, Neboj, spravím ti ich zajtra." Usmeje sa a dá mi pusu na líce, zaboril som si hlavu do jeho hrude a viac sa na neho natisol, zatiaľ čo ma niesol hore po schodoch.