I NEED YOU. [Taemin]

8.

Jiminov pohľad ~
___________________

,,Kde ideš?" Opýtal sa ma Tae smutným hlasom.

,,Ehm...no idem spať do obývačky.." neisto som odpovedal na čo mi Taehyung zobral paplón z rúk.

,,Na gauči sa nevyspíš. Môžeš späť u mňa v izbe" jemne sa na mňa usmial.

,,Nie to je v pohode, vážne!" Natiahol som sa že si paplón zoberiem naspäť, ale on zaprotestoval a odtiahol sa.

,, Prosím.." nahodil na mňa psie oči a ja som sa nezmohol na nič, iba som prekrútil očami a prikývol. Ešte som sa natiahol aj pre tú misku s popcornom...no čo na to povedať... milujem popcorn!

Ľahli sme si do postele, každý na jednu polovicu a Taehyung bol prvý, ktorý preťal ticho. Pýtal sa ma nejaké otázky napríklad koľko mám rokov aké mám záujmy a tak. Za každou odpovedanou otázkou mi dal do úst popcorn a naopak, zistil som že máme toho celkom dosť spoločného, až nato že ja húlim a on číta knihy..xd.

Bolo to fajn sa navzájom kŕmiť a dávať si otázky bavilo ma to, ale iba do istej chvíle.

,,Jimin?"

,,Áno?" Odpovedal som mu s ústami plnými popcornu.

,,A kde máš otca?"

Nad tou otázkou sa mi prihrnuli slzy do očí. Až som si neuvedomil a jedna mi už stekala po líci. 

,,Hej, nemusíš o tom rozprávať ak nechceš." Podal sa ku mne bližšie, misku s popcornu položil na stolík vedľa postele a ponoril ma do hrejivého objatia.

,, N-nie t-to je v poriadku."  Utrel som si slzy a oprel sa o stenu pričom sa Taehyung kus odo mňa odtiahol.

,, K-keď som bol druhák na základke, t-tak som z-zavolal otcovi ž-že či pre mňa p-príde pred školu a c-cestou m-mal aut-autonehodu." Keď som dohovoril neudržal som slzy a úplne sa rozplakal. ,, J-je t-to m-moja vina, k-kebyže ho ne-nezavolám e-ešte b-by ži~" nestihol som dopovedať a Tae si ma pritiahol do hrejivého objatia a ľahli sme si na posteľ. Chytil mi tvár do jeho dlaní a palcom mi zotieral neposlušné slzy.

,, Nie Jiminie to neni tvoja vina, nemôžeš sa za to viniť. Nemôžeš za to." Nad tou prezývkou som sa pousmial. Povedal mi to utešujúcim hlasom, ale stále som si to dával za vinu,lebo keby som ho nezavolal nič by sa nestalo.

,,A-a-ale-" nestihol som dopovedať, lebo ma Tae prerušil.

,,Už žiadne ale Jiminie."

Chvíľu ostalo v izbe ticho a len tak sa objímali. Dýchal mi pri uchu cítil som jeho teplý dych...a aj ten alkohol čo sme vypili, iba som sa pousmial a snažil sa zaspať.

Taehyungov pohľad ~
_________________________

Objímal som ho dýchal mu na krk a pozeral sa ako zatvára oči.

,,Jiminie?." Jemne som ho pohladkal po brušku a otočil sa viac k nemu.

,, Áno?" Stále mal zatvorené oči.

,, Vieš nad čím rozmýšľam, keď sa ti pozriem do očí?." Tentokrát sa ku mne otočil a usmial sa

,,Nie. Nad čím?"

,, Že tvoj otec bol zlodej." Jemne som sa zasmial, ale ešte nevedel ako to myslím a vyzeral byť naozaj nahnevane, aj sa chystal niečo povedať, ale zadržal som ho a priložil som mu ukazovák na jeho jemné pery.

,,Lebo ukradol všetky hviezdy z neba a dal ti ich do očí." Už som sa usmieval od ucha k uchu. Prešiel som mu ukazovákom po pere a dal ruku naspäť na jeho pás. Trošku očervenel bol taký zlatý.
Otočil sa na chrbát a zakryl si tvár dlaňami.

Chytil som mu ruky a dal mu ich dole aby sa na mňa pozrel.
Bol strašne pekný nemohol som si pomôcť aj keď viem že on ma nemá rád tak, ako ja jeho.
Pomaly som sa k nemu začal nakláňať a zastavil som keď sme boli už tak blízko, že chýbal iba centimeter. Chcel som ho už pobozkať, ale on sa rýchlo pretočil hlavu na druhú stranu.

Chytil som mu líčka a otočil mu hlavu tak, aby sa na mňa pozeral.

,, Jiminie. Pobozkaj ma." Zmätene sa mi pozeral do očí.

,,Huh?" Nechápavo sa na mňa pozeral.

,, To chcem za tú nespláchnutú trávu."
Musel som sa nad tým pousmiať. Už som to chcel urobiť dávno a toto bola moja príležitosť. Viem že sme obaja boli kus pripití, ale vedeli sme čo robíme.

Naklonil som sa k nemu a priložil svoje pery na jeho vankúšiky. Mal tak dokonalé pery, začal som s nimi pohybovať a po chvíli sa pridal aj Jimin. Bol to ako sen, neveril som že je to skutočné, lebo to ako som ho bozkával ja a ako ma bozkával on, sa nedalo opísať.

Jiminov pohľad ~
_________________

To ako mi lichotil, ako ma oslovoval, to akým spôsobom sa ma dotýkal ma privádzalo do šialenstva. Ale predsa len, stále som k nemu cítil menší odpor. Ten pocit že je tu len preto, lebo tu musí byť. Ja som si ho už obľúbil, ale kto by ma mal rád je tu iba preto lebo musí.

A keď ma pobozkal neviem či si to všimol ale červenal som sa. Keď ma pobozkal už som nevedel čo si mám myslieť. Myslí to vážne? Má ma naozaj rád?
Pff, nie nikto ma nemá rád, ako som si to mohol myslieť.

Keď sme sa od seba odtiahli musel som sa mu otočiť chrbtom, aby nevidel, ako sa červenám. Ešte mi zašepkal 'dobrú noc' a zozadu ma objímal.

Neviem čo mám robiť. Jedna časť mi hovorí že ho mám rád a jedna že nie.
Stále ho moc nemusím lebo mi ide na nervy, že na mňa musí dávať pozor.
Zato ho doslova neznášam, nemám to rád. Ale keď je ku mne taký milý a cítim sa s ním v bezpečí. Kurva prečo musím byť takýto nerozhodný?! Asi by som sa mu mal vyhýbať, kým si neutriedim svoje myšlienky.