I NEED YOU. [Taemin]

14.

Taehyungov pohľad ~
________________________

Krájal som zeleninu do ovocného šalátu a kútikom oka som videl ako sa na mňa Jimin pozeral, vyzeral byť zamyslený.

Chcel som ho kus podpichnúť, tak som sa ho opýtal čo sa na mňa tak pozerá.
Vyzeral byť nesvoj, počul som mu to aj na hlase. Hovoril samé debiliny, musel som sa nad ním pousmiať a ďalej ho sledoval s pobávením. Bol taký rozkošný, keď sa hanbil priznať že sa na mňa celú dobu pozeral.

Potom povedal že sa ide prezliecť, no nebol som si istý, lebo to povedal tak rýchlo, že som mu nerozumel.

Keď som ho videl kráčať, no skôr bežať do izby musel som si zahryznúť do pery nad tým, ako len v boxerkách a tričku odchádza preč.

Počul som nejaké zvláštne bublotanie, no potom som si spomenul , že sa mi stále varia cestoviny, chytil som sa za hlavu a išiel ubrať plyn.

No popri tom ako som ešte všeličo pripravoval mi nedala jedna myšlienka pokoj.

Zdá sa mi to alebo sa Jimin zmenil?
Ale som rád, lebo už ku mne necíti taký odpor ako od začiatku, no aspoň si myslím. Ale zmenil sa kvôli mne ? Pff nie, čo si ti nahováram. Ale správa sa ináč, to musím uznať. Žeby...

Z rozmýšľania ma vyrušili kroky blížiace sa do kuchyne, asi už ide Jimin. Ešte som odložil poslednú misku a začal jedlo naberať na taniere.

,, T-tae?" Sadol si k stolu a sledoval ako mu podávam tanier s cestovinami. Prikývol som mu na znak, že môže pokračovať.

,, Volal mi notár z vedľajšieho mesta ohľadom majetku, čo zanechala mama..." nadýchol sa a pokračoval ďalej ,, A chce aby sme sa tam v piatok zastavili."

,, Č-čo? My dvaja?" Neveriacky som naňho zdvihol obočie. Netušil som prečo práve my dvaja, prišlo mi to čudné, lebo to bola Jiminova mama a ja som nemal dôvod tam ísť s ním a pochybujem že by mi niečo zanechala.

Jiminov pohľad ~
_____________________

Deň potom prebehol normálne, pozreli sme si nejaký film, čo som mal pocit, že sa na mňa Tae pozeral viac ako na film, no nevadilo mi to, prišlo mi to milé.

Už bola tma a ja som dostal chuť na cigaretu, aj keď som sľúbil Taemu že s tým prestanem, no nezvládol som to.

Keď sa Tae išiel osprchovať, napísal som Jungkookovi, či by sme sa mohli stretnúť, samozrejme že súhlasil.

Rýchlo som na seba natiahol bundu a vyliezol som von oknom dole po rebríku, mal som to bližšie, no čo už.

Stretli sme sa pri starom obchode v uličke, stalo sa to naším stretávacím miestom.

Stál som tam ani nie tri minúty a počul som kroky, otočil som sa a uvidel Jungkooka ako kráča smerom ku mne.