12.

442 33 0
                                    


Cestou domov sa ma držal okolo krku a hlavu mal zaborenú do mojej hrude.

Otvoril som vchodové dvere, vyzul nám obom topánky a presunul som sa do Jiminovej izby položiac ho na posteľ.

Zakril som ho dekou, dal mu detskú pusu na čelo a keďže som vedel že teraz potrebuje byť Jimin sám, tak som odišiel z jeho izby do svojej a snažil sa zaspať.

Jiminov pohľad ~
____________________

Bol som strašne na dne, v tú chvíľu som chcel byť naozaj sám.

Plakal som a uvedomoval si aký som k mame niekedy bol, čo ma rozplakalo ešte viac.

Nikdy som nebol taký zraniteľný, ako teraz.
Veľmi mi chýbala.

Už som to nevydržal a chcel som mať niekoho pri sebe, niekoho kto ma má rád, niekoho ako Tae.

Čím viac som nad sebou, mamou a Taem rozmýšľal tým viac som so uvedomoval, ako som sa zmenil. Tae ma zmenil. Teraz som sa už nesprával ako debil, čo mal všetko na háku, začal som byť viac citlivejší.

Zamračil som sa nad mojimi myšlienkami a vstal som z postele, stále som plakal a nedalo sa mi zaspať. Uvedomil som si že si už od Taeho nechcem držať odstup, nie po tom všetkom ako mi pomohol a po smrti mojej mami tu ostal aj naďalej, aj keď nemusel. Možno sa to nezdá, ale pomohlo mi to, keby som tu ostal sám, už by som ležal niekde v kanáli.

-
Pomaly som otvoril dvere na jeho izbe.

,,Tae?"

Ticho.

,, Spíš?" Podišiel som k nemu o krok bližšie.

,, Nie." Povzdychol si, otočil sa smerom ku mne a prezrel si ma celého od hlavy, až po päty, bolo mi to nepríjemné, ako na mňa hľadel.

,, M-myslíš ž-že by som mohol...b-byť dnes
p-pri tebe?" Z ničoho nič sa mi začal triasť hlas, nevedel som to ovládať a začal som byť nervózny, keď mi neodpovedal. ,, N-no neviem zaspať." Rýchlo som dodal, v poslednej dobe sa naozaj zo mňa stala nejaká citlivka.

,, To je v poriadku Jiminie. Ani mne sa nedá zaspať, budem rád ak tu budeš." Neviem či som mal zimomriavky nad tou prezývkou, alebo z toho že tu môžem zostať.

Ľahol som si na druhú stranu postele, otočiac sa Taemu chrbtom a snažil sa zapať.

Boli asi tak dve hodiny ráno a ja som stále nespal, iba plakal som a snažil sa zadržať vzlyky, ktoré mi občas unikli, aby som nezobudil Taeho.

Cítil som ako ma Tae zozadu obajl a viac pristisol k sebe.

,,Jiminie neplač, som tu s tebou, všetko bude v poriadku dobre?" Hneď ako to dopovedal otočil som sa k nemu.

Jednou rukou ma chytil za moje líca a začal zotierať slzy, ktoré mi stekali po tvári. Zahľadel sa mi hlboko do očí a videl som ako mu pohľad skĺzol na moje pery.

Priblížil sa ku mne tak, že medzi nami ostalo len pár centimetrov, ktoré oddeľovali naše pery. Mal som chuť ho pobozkať a byť pri ňom tak blízko, aby nezostal medzi nami voľný ani jeden centimeter.

Vtom si ma Tae pritiahol bližšie a spojil naše pery v jedny.

Bol to príjemný pocit cítiť jeho pery na mojich.
Ja som bol prvý čo pohol perami naproti jeho.
Chvíľu sme sa vášnivo bozkávali a užívali si jeden druhého, užívali sme si tento moment.

Mal som chuť násy bozk viac prehĺbiť, ale pre nedostatok kyslíka som sa musel od neho odtiahnuť.

Chvíľu sme si hľadeli do očí a ani jeden z nás neprerušil očný kontakt, kým som nezívol a unevenými očami sa pozrel na Taeho.

,, Dobrú noc, Jiminie." Povedal to tak sladko že som nedokázal zabrániť svojmu úsmevu.

Ešte mi venoval malý bozk na čelo, zaboril som hlavu do jeho hrude a vdychoval jeho omamnú vôňu, ani som sa nenazdal a o chvíľu som zaspal v jeho objatí.

I NEED YOU. [Taemin]Donde viven las historias. Descúbrelo ahora