I NEED YOU. [Taemin]

16.

Time Skip.
___________________

Jiminov pohľad ~
____________________

A je to tu, piatok! Tohto som sa bál. Dnes ideme s Taem k notárovi.

Je jedna hodina poobede, už sme sa stihli aj najesť. Čakám na Taeho pripravený pri vchodových dverách, nervózne prestupujem z jednej nohy na druhú.

Konečne som počul kroky a videl Taeho.

Išli sme autobusom sadol som si k oknu a Tae vedľa mňa. Vedel som, že cesta bude dlhá, tak som si dal slúchadká do uší a počúval hudbu, ale mal som pocit, že viac ako na hudbu som sa sústredil na moje myšlienky.

Stále mi vŕtalo hlavou prečo chce notár vidieť nás obidvoch. Žeby niečo zanechala aj Temu ? Hm...neviem, nepoznala ho dlho.

Oprel som sa o okno a sledoval cestu.
Pomaly som zaspával, až som úplne prepadol do ríše snov.

Zobudil som sa na nepríjemné skoro až bolestivé štípanie do pleca. Otvoril som oči a uvidel Taeho. Že ma to neprekvapuje.

,, Au!" Zamračil som sa naňho a odstrčil jeho ruku ,, To si ma nemohol zobudiť milšie?"

,, Skúšal som to." Pery zovrel do tenkej linky a pokrčil plecami ,, Ale spal si tvrdo." Zasmial sa, postavil a vychádzal von z autobusu.

Chvíľu som naňho zmätene pozeral, no potom som si uvedomil, že stále sedím, rýchlo som si zobral všetky veci a vypálil z autobusu, musel som si pohnúť, aby som neskončil niekde v Busane na druhej strane Kórei.

...

Zaklopal som na dvere počul som slabé ' ďalej '. Otvoril som dvere a s Taem vošiel dnu.

,, Dobrý deň " pozdravili sme sa.

,, Pán Park a Kim ?" Opýtal sa a my sme len nemo prikývli.

,, Dobrý deň, ja som Lee. Prosím sadnite si." Povedal milo a zdvorilo, až ma to desilo, aj Tae vyzeral byť nesvoj, takéhoto som ho ešte nevidel.
Sadli sme si oproti neho na stoličky.

,, Takže, pani Park zanechala nejaký majetok." rozprával s prehraboval sa v nejakých papieroch.  ,, Musel som zavolať aj vás pán Park, lebo máte právo vedieť, komu zanechala vaša mama majetok."

Pozrel som sa naňho pohľadom akože 'čo?'. Nezanechala náhodou všetok majetok mne ? Nechápal som absolútne ničomu o čom ten pán hovoril.

,, Tak... pán Park vám mama zanechala túto obálku." Podal mi ju. Skoro mi spadla z rúk, nečakal som že to bude ťažké. ,, A vám pán Kim...zanechala auto..dom a všetky peniaze..zhruba okolo 800 000...."

ČOŽE! Tak jemu dá všetok majetok a mne iba obálku! Ako nie že by som bol ten typ ľudí, čo čaká že keď vám umrie niekto blízky, tak hneď skáčete po majetku, ale toto ma fakt zaskočilo.

S otvorenými ústami som sledoval Taeho, ten pozeral na toho pána skoro tak ako ja naňho. (Dúfam že sa chápeme 😂).

,, Tak...to by bolo všetko, dovidenia." milo sa usmial. Stále som bol v šoku. Pomaly som sa postavil a pozeral sa na Taeho, ktorý sa tváril tak isto.

...

Čakali sme na autobus ako pätnásť minút. Bolo medzi nami nepríjemné ticho, ktoré ako prvý prerušil Tae.

______________

Taak a je tu ďalšia časť 😊. Tento krát trochu dlhšia😊.

Dobrú nôcku ♥️