I NEED YOU. [Taemin]

10.

Taehyungov pohľad ~
_________________________

Hneď ako Jimin vybehol z izby pozrel som sa , čo mi prišlo za správu, keď som si ju otvoril na tvári sa mi objavil úsmev.
Tú fotku som si prezeral dlhšie a po chvíli som počul ako sa Jin háda s Jiminom a potom bola moja fotka s Jiminom nedostupná, asi ho donútil vymazať ju. Škoda lebo tam bol naozaj roztomilý, ako mu tiekli sliny po brade. Iba som sa nad tou myšlienkou pousmial.

Išiel som sa prezliecť a hneď potom si to namieril do kuchyne, kde už všetci raňajkovali. Pridal som sa k nim a začali sme sa rozprávať. Deň prebehol dobre všetci sme sa smiali, rozprávali a pozreali anime, ale mal som taký pocit, akoby sa mi Jimin snažil vyhýbať, ale neviem prečo možno sa mi to len zdá.

Keď sa už blížil večer všetci začali odchádzať domov.

My s Jiminom sme tu ešte ku upratali neporiadok, čo zostal v obývačke, ale nerozprávali sme sa neviem prečo, chcel som nadviazať nejaký rozhovor, ale nevedel som o čom. Chvíľu som rozmýšľal prečo je taký tichý. Možno...je to kvôli tomu bozku ?

Jiminov pohľad ~
______________________

Deň prebehol tak, že som sa Taemu vyhýbal, no aspoň som sa o to snažil, ale uznávam že mi to nejako nešlo. Nevedel som sa naňho nepozrieť, keď sa držal stále pri mne. Prečo? Prečo to bolo také ťažké ?

Večer keď už všetci odišli začali sme s Taem upratovať.
Potom mi oznámil že sa ide osprchovať, tak som sa hral v izbe na mobile a čakal kým príde rad na mňa.

Nebol som na mobile ani desať minút a už mi volalo neznáme číslo, ignoroval som ho, lebo väčšinou mi volajú z nejakej firmy či nechcem bambusové ponožky alebo plašič krtkov. (😂)

Lenže to číslo mi volalo už asi tretíkrát, tak som si povedal že to musí byť dôležité.

Zdvihol som telefón a počul hlas neznámeho muža, ako mi hovorí že je mu niečo veľmi ľúto, ale vôbec som nevedel o čom rozpráva. Keď som sa ho opýtal, že čo sa deje na chvíľu sa odmlčal a až potom začal rozprávať, že dávnejšie sa moja mama liečila, ale doktori si úplne neboli istí, či sa jedná o rakovinu pľúc, tak si ju teraz zavolali na tri dni do nemocnice, že zistia podrobnejšie informácie o jej stave.

Ako to všetko rozprávať nechcel som veriť vlastným ušiam. Musí to byť žart! Musí!
Začali sa mi do očí valiť slzy.

Pokračoval ďalej že jej doktori zistili rakovinu pľúc a robili čo sa dalo... že sa naozaj snažili ale... už boli neskoro.

Jimin sa už načisto rozplakal, nedržal slzy v sebe, ale naopak nechal ich voľne štekať po jeho tvári.

Jimin to už nezvládol počúvať, pozdravil sa a zložil telefón.

Neviem, možno je na to ešte skoro, lebo zaujímavé veci sa tam iba začnú diať 😂 ale chcela by som vedieť či sa vám môj príbeh aspoň kúsok páči 😊.