I NEED YOU. [Taemin]

18.

Chytil som list do trasúcich sa rúk a začal čítať.

Jiminie

Viem, niekoľko dní bolo pre teba ťažkých, ale chcem aby si sa nepozeral naspäť a žil svoj život ďalej. Život je nepredvídateľný a keď ti postaví do cesty prekážky, tak ich s úsmevom prekroč a sľub mi že budeš silný.

Asi chceš vedieť prečo som auto, dom a peniaze nezanechala tebe ale Taemu.
Nemaj mi to za zlé, ale keď som ťa videla aký si skleslý a nevedela som ti pomôcť, tak som sa o teba bála čo by si spravil po mojej smrti. A Tae je dobrý chlapec, prosím buď naňho milý a drž sa ho.

som ti niečo nechala. Sú to hodinky po tvojom otcovi, ktorý ich dostal od svojho otca. (XD)
Miloval ich, nikde sa bez nich nepohol, bol to jeho poklad a dúfam že budú takým istým pokladom aj pre teba.

Ľúbim ťa miláčik.
Mama.

Už som nemohol zadržiavať slzy a na plno sa rozplakal. Cez uslzené oči som sa pozrel do obálky a vytiahol z nej krásne zlaté hodinky, ktoré sa trblietali pod slnečným svetlom zapadajúceho slnka. Boli krásne, okrúhle, dookola obložené krištáľovými kamienkami a ručičky sa kĺzali po rímskych číslach, ktoré ukazovali sedem hodín.

Pozeral som sa na hodinky a začal myslieť na otca, tak som sa rozplakal ešte viac. Sedel som na posteli s nohami pritiahnutými k hrudi a hlavou zaborenou medzi kolenami.

Mokré slzy zmáčali moju tvár.

Počul som klopanie. Červenými a zároveň opuchnutými očami som sa pozrel na dvere, v ktorých stál Tae.

,, Jimin..." Nestihol ani dopovedať a tým, že som sa mu hodil okolo krku som ho umlčal. Totiž...spomenul som si čo mama písala v liste: prosím buď naňho milý a drž sa ho.

A mne to už viac nerobilo problém. Keby nebolo jeho...asi by som už ležal zhulený niekde v kanáli, alebo by som tu už nebol...kto vie?

Objímal som ho zatiaľ čo Tae nehybne stál a pozoroval ma, no po chvíli mi objatie opätoval a mňa zahrialo pri srdiečku.

,, Nehnevám sa na teba Tae, ani som sa nikdy nehneval...na teba nie..." Moje objatie som zosilnil, nos si zaboril do jeho krku a vdychoval jeho vôňu.

,, Tak prečo si ma potom na zastávke ignoroval?" Pomaly sa odo mňa odtiahol, aby mi videl do tváre, no neprestával držať moje boky. Jeho oči sa zabodávali do tých mojich na čo moje líca nabrali ružovkastú farbu.

,, J-ja som len..." Bože zas kokcem!
,,Len som nevedel čo povedať...a..."
Sklonil som svoj pohľad na zem a hľadal tie správne slová, no Tae ma predbehol... začo som rád.

,, To je v poriadku Jiminie chápem ťa."
Daroval mi jeden z jeho úžasných úsmevov. ,, Dole je nachystaná večera, prezleč sa a prídi." chytil moju tvár do jeho hebkých dlaní a placami mi prešiel po zaschnutých slzách na lícnych kostiach. Vyzeral zamyslene, pozeral sa mi do očí a akoby sa rozhodoval čo spraví, no potom sa na mňa ešte poslednýkrát usmial a sledoval ho ako odchádza z izby.

_____________________

Aaa je tu ďalšia časť 😂 ten list noo...neni dokonalý, ale snažila som sa, ani si neviete predstaviť koľkokrát som ho prepisovala😂😂♥️

Chcela som napísať časť o niečo skorej, ale dostali sme šteniatko^^
Čo som si myslela, že nebudeme mať psa, aj keď som po ňom túžila 😊😊aaa sen sa splnil 😂♥️

A ešte... moja kamoška má rozpísaný príbeh, tak si ho choďte kuknúť ♥️