I NEED YOU. [Taemin]

13.

Jiminov pohľad ~
_____________________

Ráno som sa zobudil na nepríjemné šteklenie po tvári. Otvoril som oči a videl som Taeho, ako mi prstom krúži a robí rôzne sľučky na tvári.

,, Dobré ránko." povedal, naklonil sa ku mne a dal mi pusu na nos.

,, Dobré ráno." Cítil som, ako sa jemne červenám, tak som otočil hlavu na druhú stranu, tak aby ma nevidel.

,, Idem spraviť raňajky, tak o chvíľu príď dole. " Ešte mi daroval jeden pohľad a zmizol za dverami na chodbe.

Hneď ako odišiel ľahol som si na chrbát, zapozeral sa do stropu a rozmýšľal.

Ako ma mohol Taehyung tak rýchlo zmeniť. Stala sa zo mňa citlivka. Býval som drsnejší. A teraz? Červenám sa zakaždým, keď sa ma dotkne. Ale...na druhej strane...jeho dotyky sú celkom príjemné.

Pousmial som sa nad mojimi myšlienkami, vstal z postele a zišiel dole po schodoch do kuchyne za Taem. Hmm... niečo tu pekne vonia, mňam..

Potichu som si sadol k stolu, zatiaľ čo Tae varil nejaké cestoviny.
Odkašľal som si aby ma počul.

Taem trhlo tak, že jemne poskočil, ruku si pridržal na hrudi a jemne vydýchol, keď uvidel, že je to Jimin.
,, Kurva Jimin! Vieš ako si ma vystrašil ?!"

Ja som sa začal smiať, ale keď sa na mňa pozrel tým jeho vražedným pohľadom, musel som prestať, no aspoň som sa snažil zadržiavať smiech.

Otočil sa a ďalej pokračoval vo varení.

Sedel som pri stole asi pätnásť minút len v boxerkách a tričku, začínalo mi byť chladno.

,, Taee kedy to budeee." Opýtal som sa, už som bol naozaj hladný.

,, Ešte nejakých dvadsať minút počkaj Jiminie, hneď to bude."

Nad tou prezývkou som sa zachvel, mal som rád keď ma tak volal.

Mierne som sa pousmial naklonil hlavu, podoprel ju rukou a pozeral sa ako varí, priznávam, teraz vyzeral neodolateľne. Mal oblečené čierne voľné tepláky a biele tričko asi o dve čísla väčšie, ktoré mu odhaľovalo ramená.

,, Budeš ešte dlho na mňa takto zízať?"
Zasmial sa a otočil sa ku mne.

Jemne som pootvoril ústa. Ostal som v tranze. Bože! Ako vedel že sa naňho pozerám?!

Potom som si uvedomil ako naňho ZAS čumím s otvorenými ústami, tak som ich rýchlo zavrel.
,, Ehm... čo? NIE! Ja som na teba nezízal!" Zamračil som sa naňho a snažil sa tváriť, aby tomu aspoň kus uveril.

,, Nie ?" Opýtal sa ma a rukami sa podoprel o linku, pričom sa mi nepretržite díval do očí.

,, NIE! Veď som to povedal!" Založil som si ruky na hrudi.

,, Dobre. Tak načo si sa potom pozeral?" Zasmial sa a na tvári mal malý úškrn.

,, J-ja..." Bože, cítil som sa tak trápne ako nikdy. Celé telo mi ochabelo, potili sa mi ruky a povedal som prvú vec čo ma napadla. ,, N-na kanvicu."
Až potom som si uvedomil akú sprostosť som povedal.

Vnútri som si nadával, chytal sa za hlavu a prefackával sa, mal som sto chutí si vytrhať všetky vlasy.

Tae sa na mňa pozeral so zdvihnutým obočím. Videl som ako otvára ústa,no skôr ako stihol hocičo povedať som mu skočil do reči ja.

,, I-idem sa prezliecť." Povedal som to tak rýchlo, že ani nie som istý, či ma počul a skoro až behom som odišiel do izby.

Začal som sa prezliekať do sivých teplákov a čierneho trička. Popritom som si nadával aký som kokot a ako trápne som musel vyzerať.

Začal mk zvoniť mobil, bolo to neznáme číslo, no aj tak som zdvihol.

,, Prosím?"
,, Pán Park ?"
,, Áno...?"

_______________

Tak predsa len som sa rozhodla pokračovať.😂♥️