Ráno bolo obyčajné - Ja som pripravoval
s Junkookom raňajky zatiaľ čo Jin s Joonom pozerali telku, nejak sa k sebe túlili, niečo medzi nimi očividne je, no keď tak, povedia to sami. Ostatní ešte spali alebo boli len tak v izbách.,, Nie Junkook! Daj tie paradajky na dosku a nekrájaj ich na linke!" Nechcem znieť nejako prehnane, ale musel som ho rýchlo upozorniť, pretože tie zárezy od nožíka by boli na tej svetlej linke celkom dosť vidno..
Podal som Jungkookovi dosku, ktorý sa len zasmial. ,, Dobre dobre, hlavne kľud dieťa."
,, Tsh nie som dieťa a tú linku si utrieš." 'urazene' som sa mu otočil chrbtom a pripravoval syr na chlebíčky.
,, Jimin?" Pozrel sa na mňa a ďalej pokračoval v práci, to isté som urobil aj ja, len som prikývol na súhlas že ho počúvam.
,, Prepáč ak ti to príde nepríjemné ale iba som tak trošku zvedavý ?" Dobre, toto upútalo pozornosť, ale ďalej som sa sústredil na krájanie syra. ,,Viem že ma do toho nič neni, ale môžem vedieť čo je medzi tebou a Taem?"
Kus mi zabehlo ale Jungkook ďalej pokračoval. ,, Vieš odvtedy ako prišiel Tae, teda nie že by mi nejak vadil popravde zdá sa byť milý, lenže odvtedy ako prišiel už si nič nehovoríme a aj sa mnej stretávame a chodíme von. Bola sranda... tým nemyslím len 'drogy', ale napríklad pamätáš ako sme sa len tak prechádzali po tom starom parku, zatiaľ čo sme jedli zmrzlinu a smiali sa na každej hlúposti? Alebo ako sme susedovi ostrihali mačku. Bolo to hlúpe, ale aj tak mi to chýba." Jungkook sa zasmial, no potom sa na jeho tvári objavil smutný výraz.
Zasmial som sa spolu s ním na tú mačku si pamätám, mali sme asi tak pätnásť a susedova mačka mala veľmi dlhú srsť chceli sme ju iba priateľsky pekne ostrihať mám rád mačky, lenže naša zručnosť s nožničkami...dopadlo to tak že mala po celom tele vyholené miesta a vyzerala akoby ju práve niekto prešiel kosačkou...
No potom mi vyšla jedna slza, ktorý som si rýchlo zotrel a pozrel sa na Jungkooka. Nebýval takýto otvorený, len výnimočne a teraz bolo vidno že mu to naozaj chýba..a mne tiež. Bez váhania som ho objal, nečakal to, tak položil nožík na linku a potom ma naspäť silno objal.
Obidvaja sme mali slzy na krajíčku, sem tam nám aj jedna stiekla a ani sme sa dlho nebojímali, pretože nás prerušil, mne veľmi známy hlas.
,,Hmm. Dobré ráno." Prerušil nás Tae a odpil si z čaja, ktorý sme tiež stihli pripraviť a naliať do hrnčekov.
,,Dobré... ráno." Zadrhol sa mi hlas keď ma Tae nečakane objal a vyzeralo to tak ako by sa ešte nadychoval mojej vône... nič proti tomu nemám... robím to aj ja... dúfam že o tom nevie. ,, Tae? Nie si hladný? Daj si chlebíčky."
,,Jasné, len sa pôjdem ešte prezliecť." Odtiahol sa odo mňa a zašiel za roh smerom do kúpeľne.
,,Doooobre, takžeee stále si mi nepovedal čo medzi vami je." Ticho prerušil Jungkook, keď si všimol že stojím ako soľný stĺp a s úsmevom m šťuchol do ramena.
,,Ja sám neviem Jungkook." Povzdychol som si a s nádychom pokračoval, zatiaľ čo Jungkook zaujato počúval. ,,Nikomu som to napovedal, ale s Tae sme s už pár krát..." Keď Jungkook videl že to ide zo mňa ako z chlpatej deky, samozrejme zakročil.
,, Čo ste sa už pár krát preťahovali z jednej strany na druhú dokým nepraskla posteľ a vy ste to nemali kde robiť a práve sa mi chystáš povedať že ste robili na linke z ktorej som pred pár minútami jedol paradajky ?"
Dobre...na tomto som sa musel zasmiať ale aj som sčervenel nad tou predstavou ale hlavne od hnaby. Samozrejme by to nebol on ak by si neodpustil takúto poznámku. Pár krát som Jungkooka buchol na obranu päsťami do hrude, no on sa iba smial na celý dom, čo som videl že sa k nám otočili aj Jin s Joonom. Iba som si porazene položil hlavu na Jungkookovu hruď a už ho iba slabo búchal pásťami.
,,Jungkook!" Skríkol som naňho keď sa neprestával smiať, no potom sa ukľudnil.
,, Kľud maličký, nemyslel som to vážne, ale aj tak dúfam že sa to nestalo, pretože tie paradajky boli dobré a asi by som sa pozvracal, kebyže zistím že je to pravda, nič v zlom." Posledný krát sa ešte kus zasmial, no stále na mňa pozeral s úsmevom.
,, Ja nie som maličký!" Naduto som si zložil ruky na hrudi a sledoval ho.
,, Dobre Jimin prepáč nie si maličký, no rád by som vedel čo sa teda 'pár krát' medzi tebou a Taehyungom stalo.'' oprel sa o linku a nechal ma rozprávať.
,, Dobre Jungkook teraz vážne. Iba..sme sa teda pár krát spolu bozkávali, ale neviem čo to všetko znamenalo nič sme ni nevyjasnili. A uznávam z mojej strany...som v tých bozkoch cítil nehu a lásku, no možno aj z Taeho strany, ale nie som si istý. Bol by som rád ak by to bola pravda..." Poslednú vetu som zamumlal, povzdychol si a sklopil hlavu.
,, Jimin pozri na mňa. Netráp na tým, určite ti čoskoro vysvetlí ako to všetko čo sa medzi vami stalo myslel. A ak nie.. môžeš mu povedať sám čo k nemu cítiš a som si istý že ťa má tiež viac ako rád. Pristihol som ho ako sa na Teba pozeral, neexistuje možnosť že ťa nemá aspoň kus rád. A ako som povedal netráp sa tým a šup choď hore pre Yoongiho a Hoseoka aby prišli na raňajky." Popohnal ma a ešte medzitým nakrájal pár paradajok.
,, Ďakujem ti Jungkook." Ešte som ho rýchlo objal a povedal mi malé 'kedykoľvek'.
,, A keby náhodou si rozmyslíte to šukanie na linke upozorni ma skôr ako s nej budem niečo jesť!" Znovu sa hlasno rozosmial a ja som ho iba spražil pohľadom.
,, Keď sa naraňajkujeme povieš mi aj ty o svojom milostom živote a nemusíš si svoje sexuálne chúťky robiť na mne." S úsmevom som naňho mrkol a stratil sa za rohom, no zľakol som sa osoby, ktorá tam stála.
______________________________________
No čo si asi myslíte že kto bol za rohom ?😏❤️
Poslednou dobou sa mi tie kapitoly zdajú dlhšie a dlhšie 😂❤️. 1000slov 😳.
-Ľúbim vás vy moje... (musím vám vymyslieť meno 😂) a ďakujem za pekné komentáre v predchádzajúcich kapitolách vyčaria mi úsmev na tvári 🥰❤️
Tak sa vidíme pri ďalšej kapitole, dúfam že to bude čoskoro 💜💜
ESTÁS LEYENDO
I NEED YOU. [Taemin]
FanficJimin má problémy s užívaním drog. Jeho mama zavolá Taehyunga aby naňho dával pozor. Jimin bude Taeho doslova neznášať, až potom na jeden deň... jeden deň ktorý zmení všetko, zmení Jimina. ________________