I NEED YOU. [Taemin]

25.

Taehyung pohľad ~
___________________________

Keď som sa umyl, hľadal som Jimina po celom dome, ale nikde ho nebolo. Bolo mi jasné že zase zdrhol. Búril sa vo mne hnev, zlosť ale aj smútok a sklamanie, lebo mi sľúbil, že sa to už nestane...a ja viem že neni na tom natoľko závislý, že by neodolal..

Smutne som si povzdychol a snažil sa zahnať myšlienky čítaním knihy, čo aj tak moc nepomáhalo.

Po pár nekonečne dlhých minútach som počul buchot, rýchlo som sa postavil z postele a utekal do Jiminovej izby, dúfam že sa mu nič nestalo. No asi som dúfal málo, pretože hneď ako som otvoril dvere, naskytol sa mi pohľad na Jimina ležiaceho na zemi, ktorý očividne nebol v poriadku, nielen fyzicky ale teraz aj mentálne...( Alebo psychicky, proste chápeme sa, nie? 😂)

,, Jimin. Čo-" zmätene som sa naňho pozeral. Chcel som sa naňho hneď nahnevať a odísť, no skočil mi do reči.

,, Au! Udrel som si koleno! Už som v nebi? Ty si anjel?" Naťahoval sa ku mne že ma chytí za líce, no ja som sa kus odsunul a nestíhal sa ani čudovať. To je naozaj teraz tak mimo?

,, Čo? Nie, nie som anjel. A ty-" chcel som pokračovať a povedať mu že je úplne mimo, no ako naschvál mi ZaSe skočil do reči.

,, Hh...hlupučký anjelik." Zasmial sa tým priblblím sfetovaným smiechom a potľapkal ma po líci.

Otočil som sa na odchod, lebo toto som nezvládal, mal som pocit, že mi každú chvíľu vybuchne hlava.

,, Nie, počkaj! Neodchádzaj!" Otočil som sa naňho. Sedel pri posteli so sklopenou hlavou.

,, Alebo vieš, čo? Odíď ! Odíď ako aj mama s otcom! Oni ma tu tiež nechali samého. " Stále som naňho upieral svoj pohľad, no už nie ten nahnevaný, ale skôr pohľad plný ľútosti.

Zrazu sa rozplakal a mne ho prišlo neskutočne ľúto...viem ako sa cítil. Ja som prežíval skoro to isté, až na to že ja svojich rodičov nepoznám. Priblížil som sa k nemu a silno ho objal načo mi chvíľu objatie neopätoval, no po chvíli sa uvoľnil, tiež ma silno objal a slzami zmáčal moje tričko.

,, Jimin...toto si pamätaj, ty nikdy nie si sám...tvoji rodičia ťa neopustili. Sú s tebou, tu.." ukázal som na srdiečko, ktoré mu splašene bilo. ,, A ja od teba nikdy neodídem. Nikdy! Lebo mi na tebe veľmi záleží..." Snažil som sa potlačiť slzy, ktoré sa mi drali na povrch. (Wtf 😂)

Ako sme sa objímali, chytil som ho za stehná a položil ho tak, aby mi sedel v lone.

,, Jimin, ale ide o to, že...ja som ti veril a ty si ma sklamal, sľúbil si mi, že s tým prestaneš.." silnejšie som ho objímol. Pustil som jednu slzu von, ktorá sa mi skotúľala po líci, až nakoniec dopadla na Jiminove tričko, ktoré momentálne smrdelo od dymu a trávy, ale teraz mi to bolo jedno, lebo inak má tu najúžasnejšiu vôňu na svete. (To vyznelo kus divne😂)

,, Tae, prepáč. Je mi to vážne ľúto len...teraz sa mi chce spať...idem počítať ovečky... dobrú." Zívol si položil si hlavu na moje rameno.

,,Jiminie...ale-"

,, Dobrú Taehyungie~" zívol si a pevnejšie ma objal. ,, Mám ťa rád." Ak sa dalo viac sa ku mne pritúlil a potom som cítil len jeho jemné odfukovanie na mojom krku.

,, Dobrú noc Jiminie...aj na ťa mám rád." S povzdychnutím ale zároveň aj úsmevom som mu dal pusu na čelo, vyzdvihol ho ľahol som si s ním na chrbát, pričom mi Jiminie ležal na bruchu, stále ma objímal a ja som si tak mohol užívať jeho príjemné teplo, ktoré sa rozvynulo po celom mojom tele.

_________________________

Hmm...teraz to je tak, že Taemu Jimina bolo ľúto, lebo vie približne čo prežíva a má ho rád, ale zároveň je naňho stále nahnevaný, no keď vám na niekom velmi záleží nedá sa naňho dlho hnevať 😂😂♥️

Dúfam, že sa vám táto kapitola páčila a prajem dobrú nôcku ♥️ niektorým až dobré ránko, ktorý to budú čítať až zajtra♥️♥️

I purple you💜