Be a Vampire

✟Kapitola 1✟

Dnes sa po 150 rokoch vraciam na miesto, kde som vyrastala a kde som prežila najkrajšie obdobie svojho ľudského života.
Ale načo sa nad tým vôbec zamýšľam? Na ľudské pocity som zabudla a viac ma nič a nikto netrápi. Samozrejme, okrem mojich raňajok, obedu a večere.
Piť ľudskú krv je neopísateľné. Necítite nič iba tu radosť, keď sa zahryznete do krčnej tepny a vysávate vašej obeti chutnú a sladkú krv. Po tomto, dalo by sa povedať 'brutálnom' akte, vaša obeť zomrie a vy sa oficiálne stávate vrahom. No kým vás nechytia, skutok sa nestal.
Niekedy nemusím svoju obeť zabiť, ale je to najrýchlejší spôsob, ako sa najesť a veľmi sa neunaviť. Môžem človeku vymazať pamäť, aby sa na nič nepamätal, dať mu svoju upíriu krv a dve bodky na jeho krku sa zahoja. Ale ako som hovorila, je to únavné.
Navyše aj keď niekto zomrie s upíriou krvou v tele, tak sa na upíra  nepremení. To môžu len členovia upírskych rodín.

Tie vznikli pred tisíckami rokmi, keď  boli všetci iba z malej dediny, ktorá uz neexistuje. Upírske rodiny boli predtým dedinčania, obyčajní ľudia, ktorí sa vždy museli báť, že sa počas krutej zimy  nedokážu postarať o svoje rodiny a všetkých postihne hlad a chudoba, nakoniec aj smrť. A tak títo dedinčania prinútili čarodejnice, ktorých pôvod bol neznámy a casto opotrebovaných, aby ich zbavili všetkých chorôb, problémov ktoré ľudský život prináša a nikdy nekončiaci život. Čarodejnice sa podvolili zo strachu. Vyhrážali sa im totiž prezradením ich tajomstva svetu a to by viedlo k ich upáleniu.  Preto dedinčanom dali všetko, čo od nich požadovali. Vedeli ale však ze nesmrteľnosť nie je prirodzená. Všetko predsa raz umrie. Prach si a na prach sa obrátiš. Preto kto chcel byť večne živý, musel život inému brať. Taka bola daň. Všetci sa po úspešnom zaklínadle začali nesmierne radovať. Už žiadna bieda ani choroby, len večný radostný život. A keď sa nakoniec preliala prvá kvapka krvi, začal sa masaker.  Pozabíjali všetkých zvyšných ľudí v denine. Keď sa to okolné dediny dozvedeli boli si istý, že aj oni sú už prakticky mŕtvy. Ale boli aj ľudia, ktorí počuli zvesti o čarodejniciach a v nadeji o pomoc sa ich rozhodli poziadat o pomoc. Našťastie čarodejnice vedeli, čo nesmrteľní nie. Pretože neboli až tak ,,nesmrteľní". Dalo sa ich zabiť prebodnutím ich srdca dreveným kolom. Ako sa dalo predpokladať, v mánií a túžbe po krvi nesmrteľní zaútočili na okolné dediny. Ibaže nevedeli, že tam na nich čaká prekvapenie. Prvých nesmrteľných, ktorí zaútočili prebodli kolom, a preto sa ostatní nesmrteľní v strachu vrátili do ich domovskej dediny a keďže prišli na to, že existuje niečo čo ich dokáže zabiť, nepovažovali sa ďalej za nezraniteĺných. Nikto nevie ako, ale postupom času im pribudli rôzne mená.
Temné bytosti, démoni, krvosavci, upíri. Preživší upíri preto svoj pôvodný domov vypálili a odišli niekde ďaleko. Postupom času si našli svoj novy domov na mieste, kde dokázali splynuť. Menšie mestečko. Poučili sa zo svojich chýb a naučili ovládať svoj hlad. Mali šťastie, lebo kto by už veril tej jednej dedine a ich fámam, ktorá sa ich pokúsila vyhubiť? Ich domov už dávno neexistoval, čiže prakticky nikto z nich neexistoval. Dokonca si aj zmenili mená, no iba tak aby sa v nich zachovalo aspoň trocha ich pôvodu. Každý upír mal raz za týždeň dovolené sa nakŕmiť . Prišli dokonca na to, že dokážu svoje obete presvedčiť o rôznych veciach, dalo by sa povedať že im začali 'vymazávať' pamäť. Niekto dokonca prišiel aj na to, že ich krv dokáže liečiť. Využivali to preto na svojich obetiach po nakŕmení sa. Nikto p na to teda nikdy neprišiel. Nevšimli si, že v ich malom mestečku žijú monštrá.

❦

Tak a to je príbeh o upírskych rodinách. Na začiatku bolo 8 rodín. Rodina Ravenových, Monroeových, Pierceových, Grayových, Mintzových, Hartových, Crossových a Foxových. Niektoré rodiny však museli byť odstránené, pretože ich činy ohrozovali utajenie upírov. Začali byť nenásytný, ľudí nezbavovali ich uhryznutí, ale nechali ich vykrvácať niekde v uličke. Preto ak sa väčšina rodín zhodla, že kto akokoľvek ohrozí bezpečie ostatných rodín a budu v tom pokračovať aj po upozornení, budu musieť byť odstránení.
Následkom toho ostalo len 5 rodín. Tá moja, rod Crossových, a ostatné ako rod Ravenovych, Piercových, Hartových a Foxových.
Našťastie čarodejnice nespravili nič čo by upírskym rodinám znemožnilo rozmnožovať sa. Samozrejme deti sa preto nerodili ako upíri ale ako obyčajný 'ľudia'. No nebolo tajomstvom, že po dosiahnutí osemnásteho roku života sa z nich stali upíri. Pretože ak sa do týždňa po svojich osemnástich nenapili krvi, umreli na zástavu srdca. Akoby ich telo nemalo energiu na to fungovať. Potrebovali krv.
No nič také ako poloviční upír neexistuje. Teda ak sa ľudskej žene nejako podarilo otehotnieť, dieťa sa nedožilo ani jedneho roku. Vraj dieťa dvoch upírov dokázalo prežiť do ich osemnástich rokov len vďaka spojeniu upírich génov od matky aj otca, ktoré akoby produkovali ľudskú krv v dieťati. Čiže teoreticky upírie dieťa nikdy nebolo človek, len nepotrebovali piť krv. Telo si ju vyrabalo totiž samo. A to dieťa ľudskej ženy nedokázalo. Navyše upírka s ľudským mužom dieťa splodiť nevedela.

❦

Keďže som sa vrátila do Montany, prvé miesto, do ktorého som sa vydala bol bar. Mali tú najlepšiu whiskey akú som kedy ochutnala a triezvosť bola pre mňa nudná.
Keď som prekročila prah baru, zacítila som jej známy pach. Nevedela som sa dočkať. Nič také ako emócie som 150 rokov necítila, no to neznamenalo že som bola ako robot. Len som za svoje činy necítila vinu, alebo podobne emócie  tohto typu. Nič ma netrápilo, ale vedela som si užívať.
Po pár pohárikoch sa ozval známy hlas.
,,Katherine Cross. Čo sa stalo, že si nás po 150 rokoch poctila svojou návštevou?"
Bol to Oak Hart.
,,Nudila som sa. Toľko som toho precestovala aby som vyskúšala všetky bary na svete v nádeji, že nájdem najlepší alkohol, no tu najlepšiu whiskey majú aj tak stale tu. A samozrejme, bez teba ako toho najlepšieho spoločníka to začínalo byť nudné."
,,Som poctený. Nikdy som nevedel, že ma takto vnímaš.", povedal s úškrnom na tvári.
Vycítila som z jeho hlasu pobavenie.
,,Ako ide život? 150 rokov si sa neukázala. Nejaký priateľ či priateľka? "
,,Vieš, že vzťahy pre mňa znamenajú len jednu noc potešenia a to je tak všetko. Ale neriešme len mňa. Ešte stále tak bláznivo miluješ Cynthiu Piersovú?"
,,Cynthia je moja životná láska. Dal by som za ňu život, ale práve teraz sa na mňa hnevá, lebo si myslí, že ju už dostatočne nemilujem. Vieš aká je.", zasmial sa.
,,Typická Cynthia. Aj keď vie, že to nie je pravda, radšej ťa nechá nech sa za ňou naháňať. Nechápem na čo s ňou ešte stále strácaš čas. Opusti ju a radšej si užívaj život ako ja. Ona ta očividne nechce a si jej dobrý len na zábavku."
Cynthia Pierce bola členkou upírskej rodiny Pierceových a priateľka Oaka. A očividne nevedela čo zo sebou tak si robila z Oaka zábavku.
,,Hej, hej, to nie je pravda. Viem, že ma naozaj miluje, ale ty si náš vzťah predsa nikdy nechápala. A nemám pocit, že ty si svoj život velmi užívaš od toho incidentu." Videla som mu na tvári ten moment ako mu došlo, čo povedal.
,,Práve naopak, zabudol si? Nič ma už netrápi a to, čo sa stalo vtedy už vôbec nie, vlastne mi nikdy nebolo lepšie. Radšej ďalej netrep a daj si so mnou whiskey."
,,Aj by som rád, no Cynthia už pravdepodobne vyčkáva ako budem stáť pred jej oknom a prosiť o jej lásku. Takže sa nateraz maj. Predpokladám, že sa na nejaký čas zdržíš?"
,,Neviem.", sucho som odpovedala.
,,Wau, nečakaná odpoveď. Nevadí, nájdem si ťa zajtra.", odpovedal a odkráčal.
,Žiadne zajtra nebude'. To som si pomyslela, keď odišiel. Pretože som netúžila počúvať jeho bláboly o Cynthii. Takto, Oak bol jediný, kto sa ku mne ešte správal ako k normálnej a nie vyšinutej, preto som ho tolerovala, no zajtra som mala iné plány než spomínať na dávne časy. To bola nuda a tu ja nemusím.