Be a Vampire

✟Kapitola 9✟

To mala Nia na mysli. Toto som sa mala dozvedieť, že Will žije. Pocity. Nia mi chcela povedať, aby som sa nimi nenechala ovládnuť.
Tá bolesť. Vrátila sa. Bolesť, akú som cítila, keď umrel. To nemôže byť on. Veď zomrel. Videla som, ako jeho truhlu pochovávajú.
Tak veľmi ho chcem objať. No počkať! Keď sa Will teraz volá Maxim Zielinsky, potom to bol on, kto mi na párty povedal, aby som nepovedala nič o našom prvom stretnutí. A prečo sa robí, že ma nepozná?! A ako to, že nie je mŕtvy?! Prečo ma nikdy nevyhľadal?! Mám toľko otázok. Toľko pocitov.
Prichádza ku mne.
,,Môžeme sa po hodine pozhovárať... Ako sa to voláš?"
,,K-Katherine, a a-áno môžeme."
Odišiel. To nie je možné. Veď si nepamätá ani len moje meno! O čom sa chce vôbec rozprávať?
Blúznim. Určite. Je to z nedostatku krvi. Musím sa ísť napiť. No nie krvnej konzervy. Očividne mi nerobí dobre. Musím sa napiť ľudskej krvi.
,,Faith, hneď sa vrátim."
Neviem, či mi odpovedala, lebo som dokráčala najrýchlejšie, ako sa len dalo. Krv, krv, krv! Na nič iné nemôžem myslieť. Nie, to nie! Už to prichádza. Začína sa mi točiť v hlave. Potrebujem krv.
,,Prosím, pomôžte mi!"
                                           ❦
Kde som to? To...to je moje obľúbené miesto. Je to na brehu jedného jazera neďaleko Montany. Nikto sem nechodí. Iba ja.
,,Mon amour. Chýbala si mi."
,,Will! Láska. Prečo sme tu?"
,,Nespomínaš si?"
,,Vlastne áno. Bola som v škole a...A uvidela som ťa. Ale veď to nie je možné. Ty si predsa... mŕtvy."
,,Nie som Kat. A ty to vieš. Musíš mi pomôcť."
,,Ako? Veď teraz si tu so mnou. Tak ako ti mám pomôcť?"
,,Toto nie je naozaj. Je to iba tvoja predstava. Musíš mi pomôcť spomenúť si. Musíme byť znova spolu láska. Ja ťa potrebujem. Bol som uväznený tak strašne dlho. Pomôž mi, kým sa to dá."
,,Will ja...Čo sa to deje?"
Začína sa mi vzďaľovať.
,,Pomôž mi, pomôž Katherine." Chcela som sa ho dotknúť, ale nedalo sa.
                                         ❦
,,Katherine! Katherine! Tu máš. Pi."
Je to Faith a dáva mi krv. Nie je to krvná konzerva. Je to jej krv. Zarezala si do dlane a dala mi pár kvapiek.
,,Už ti je lepšie?"
Prikývla som.
,,Čo sa mi stalo?"
,,Odpadla si. A, keď som si všimla, že si začala strácať farbu, došlo mi to."
,,Faith, to si nemusela robiť. Veď som ti povedala, že z teba by som sa nikdy nenakŕmila."
,,Sme kamarátky, nie?"
,,Áno, to sme, no aj tak."
,,Vráťme sa do triedy."
,,Nie, ja sa tam nemôžem vrátiť. Je tam on."
,,Kto?"
,,William."
,,Kto?"
,,Môj priateľ, ktorý zomrel pred 150 rokmi a teraz je nazývaný Maxim Zielinsky!!"
Bojovalo vo mne toľko pocitov. Radosť proti smútku, hnev proti nadšeniu. Ako to, že žije?! To nie je možné. A čo ten sen? Will mi povedal, že žije a musím mu vrátiť spomienky.
,,Ak zomrel, ako to, že je v našej triede a správa sa ku mne, akoby so mnou chcel chodiť?"
,,Ja neviem Faith. Musím to zistiť."
Postavila som sa na odchod. Musím sa s ním porozprávať. Nikdy by som si nepomyslela, že sa to ešte niekedy stane.
,,Čo? Ale Katherine, len teraz si odpadla. Ľudia to videli. Nemôžeš sa pred nich postaviť a povedať im, že si zdravá. Chceš ísť do nemocnice na vyšetrenia? Chceš, aby ti zobrali krv a zistili, že ňou dokážeš liečiť? A neskôr, čo si zač?"
,,Máš pravdu. Tak on príjde za mnou."
,,WTF!! Katherine ty nemáš rozum."
,,Prosím, povieš mu, že ho chcem vidieť?"
,,Ak je to naozaj on, ako mu to povieš?"
,,Nepoviem. Zatiaľ nie. Najprv zistím, či si na niečo pamätá."
Faith odišla. Ostala som v kancelárii...Ani neviem v koho.
                                           ❦
Zase to začína. Faithina krv mi nestačila. Ak Will, vlastne Maxim, nepríde čo najskôr, nedám to a zase odpadnem.
,,Katherine, vediem ti ho."
,,Ešte počkaj! Môžeš tu prísť ?"
,,Čo sa deje?"
,,Tvoja mala dávka krvi mi nestačila. Bojím sa, že ak nedostanem viac krvi, znova skolabujem. A to ešte pred Maximom."
,,Tak dobre, ale to je prvý a poslednýkrát."
,,Veľmi ti ďakujem."
2 či 3 dni som sa nezahryzla do žiadnej živej ľudskej bytosti. Faithin krk vyzerá tak chutne. Zahryzla som sa jej doňho a začala piť krv. Krvná konzerva je oproti čerstvej krvi nič. No nesmiem Faith vycicať až tak, že z nej neostane nič iné, iba kosť a koža.
,,Katherine...Katherine to stačí! Aau!"
Odtiahla som sa od nej. Do riti. Skoro som ju zabila.
,,Faith prepáč. Ja...Už som sa dlho nezahryzla do žiadneho krku. Prepáč. Dám ti svoju krv a vyliečim ťa ak chceš."
,,To bude najlepšie."
Zahryzla som si do zápästia, aby sa mohla napiť mojej krvi.
,,Dúfajme, že nikto nič nepočul."
,,Dúfajme. Tak ťa teda s Maximom nechám."
,,Ďakujem."
Vošiel Maxim a mňa znova zaplavili pocity. Tentoraz však iba veľká láska a radosť. Po celej večnosti sa znova môžem pozerať do jeho zelených hlbokých očí.
,,Will..."
,,Kto?"
,,Ou, prepáč Maxim."
,,Tak to vyklop, prečo si ma chcela vidieť?"
,,Nepamatáš sa na mňa?"
,,Áno, pamätám..."
Keď to povedal, cela som jásala. Až kým nedokončil vetu.
,,...pamätám si na teba. Bola si na párty a pozrela sa mi do očí. Začala si trepať niečo nech na teba zabudnem. Môžeš mi povedať, o čo si sa pokúšala?!"
,,Ja...Ja..."
,,Dobre, ak mi to nepovieš, nemám tu čo robiť."
Odišiel a ja som ostala prekvapená. Na párty som mu chcela vymazať pamäť. Prečo si na to teda pamätá? Musí to mať niečo spoločné s tým, že je upír. Alebo nie? Inak by asi vedel, o čo som sa pokúšala. Ale ako to? Bol upír. Ja už ničomu nechápem. Musím ísť do svojej izby. Všetko si v hlave utriedim a zistím o ňom niečo viac.